Hamburg 26.novembra (TASR) - V súvislosti s rozširovaním Európskej únie (EÚ) sa teraz znova poukazuje na to, že rozdiely v životnej úrovni medzi doterajšími krajinami EÚ a novými členmi z východnej Európy neboli ešte nikdy v minulosti také výrazné. EÚ sa rozširovala už dvakrát: začiatkom 80. rokov o Grécko, Portugalsko a Španielsko a v polovici 90. rokov o Rakúsko, Švédsko a Fínsko.
Rozdiely v blahobyte sa zmenšili len o málo napriek tomu, že východoeurópske krajiny v druhej polovici 90. rokov zaznamenali zrýchlený hospodársky rast. Napriek tomu sú mnohé pochybnosti, najmä v Nemecku, neodôvodnené. Ako obľúbená pesnička sa opakuje argument vysokého čistého príspevku Nemecka do fondov EÚ, ktorý je 40 miliárd DEM a podľa obáv by sa mal po prijatí nových členov ešte o 100 % zvýšiť. Nikto si pri písaní takých scenárov nevšíma poznámku, že by to hrozilo len v tom prípade, ak by sa dotácie poskytovali podľa doteraz platných pravidiel. EÚ to však pre budúcnosť vylučuje. Kandidátske krajiny túto zmenu pocítia už na budúci rok, keď sa začnú háklivé rokovania na tému agrárnej a štrukturálnej politiky kandidátskych krajín.
Nemecko však nebude zvyšovať čisté odvody do EÚ, lebo podľa spolkovej vlády sa "prah bolesti" dosiahol v polovici 90. rokov, keď sa prekročila hranica 12 miliárd eúr.
Komentár nemeckého denníka Die Welt upozorňuje aj na omyl, ktorý sa vyskytuje pri interpretácii rozširovania EÚ. Mnohí považujú vstup do EÚ súčasne aj za vstup do Európskej menovej únie (EMÚ). Dokonca na očividnosť tohto omylu musel nedávno upozorniť aj šéf Európskej centrálnej banky (ECB) Wim Duisenberg. V tejto súvislosti sa pripomína aj záver správy Európskej komisie (EK) o vývoji v kandidátskych krajinách, v ktorej sa jednoznačne uvádza, že vstup nových krajín do EMÚ je vylúčený. Až po nejakom čase budú môcť vstúpiť do európskeho výmenného systému, v ktorom budú ich meny v stabilnom kurze voči euru. Toto obdobie bude minimálne dvojročné. Iba po jeho úspešnom zvládnutí sa bude môcť uvažovať o ich vstupe do EMÚ. Dlhodobo budú musieť spĺňať maastrichtské kritériá, ktoré predpisujú popri stabilnom politickom systéme aj infláciu pod 2 % ročne, vyrovnaný štátny rozpočet a výšku štátneho dlhu, ktorý nesmie prekročiť 60 % hrubého domáceho produktu (HDP).
(1 DEM = 22,076 SKK, 1 EUR = 43,176 SKK)
* jns gl
