FOTO - PAVOL MIKULÁŠEK
autorov, žijúcich v Spojených štátoch alebo v Kanade, bol Daniel Šimko. "Ani som mu nestihol tú recenziu poslať. Asi ju nečítal, a už si ju neprečíta. Ani sa nestihol dozvedieť, že na Slovensku sa pripravuje vydanie jeho veršov. Vydavateľ sa pridlho chystal, že mu zavolá. Už mu nezavolá," so smútkom nadväzuje Feldek na svoj text v nečakanom pokračovaní, ktoré má na svedomí náhla smrť Daniela Šimka.
Zomrel 7. júla v New Yorku ako štyridsaťpäťročný a tej neuveriteľnej správe sa akoby nechcelo na svet. "Ešte tri dni predtým mi volal z Manhattanu, blahoželal mi k narodeninám," spomína deväťdesiatjedenročná Želmíra Gaburová na svojho synovca, ktorému nepovie inak ako Svetko. "Viete, on bol vlastne Svetozár, to až v Amerike si začal vravieť Dan. Prišiel tam ešte ako chlapec po auguste 1968, keď jeho rodičia, známi a uznávaní lekári, pripadali normalizátorom nežiaduci. Jeho otca Vladimíra pozvali predtým na dva roky prednášať na univerzitu do Spojených štátov, a keď prišli domov, odporučili im, aby zostali tam, kde boli."
Do včera o Danielovej smrti nevedela ani Věra Bořkovcová, editorka spomínanej antológie, inak dobrá priateľka rodiny Šimkovcov. "Je to veľká tragédia, s jeho otcom sme sa ešte pred mesiacom stretli v Olomouci. Stále nemal zahojenú ranu po strate manželky Mary, ktorá zomrela vlani v jeseni. Daniela som spoznala, až keď sa ponúkol, že mi preloží básne Františka Klátila z češtiny do angličtiny. A tiež mi ukázal svoje básne, ktoré sa mi veľmi páčili. Túžila som mať v antológii aj súčasných slovenských básnikov a mala som šťastie na dvoch skvelých: jedným bol Daniel, druhým Peter Petro (bývalý bubeník slávnych bratislavských kapiel šesťdesiatych rokov Beatmen a Prúdy - pozn. aut.)."
Šimkovu poéziu pre Slovensko objavil hneď po novembri 1989 Ľubomír Feldek a do kultúrnej prílohy denníka Verejnosť preložil viaceré jeho básne. Práve tieto preklady použila Věra Bořkovcová do výberu Chuť ztraceného domova. "V Spojených štátoch bol uznávaným básnikom, nechýbal v žiadnej významnej antológii," pokračuje Ľubomír Feldek. "Na pohrebe sa s ním rozlúčila poetka Carolyn Forché, ktorá jeho smrť nazvala obrovskou stratou pre americkú poéziu. No rovnako ho treba považovať aj za básnika slovenského."
Daniel žil len literatúrou, zamestnanie v gigantickej newyorskej Národnej knižnici ("Nikdy som netušila, že v New Yorku je tak veľa pôvodných slovenských kníh," hovorí pani Gaburová) ho celkom pohltilo. Okrem literárnej vedy a vlastnej tvorby nezabúdal ani na propagáciu slovenskej spisby, vlani preložil do angličtiny a nemčiny Válka i Rúfusa.
Jedna z básní Daniela Šimka sa končí veršom: "Všetko je číra beloba. Si sneh". Ľubomír Feldek pred časom napísal, že ten sneh je slovenský a "iste je metaforou odchodu z Atlantídy detstva". Dnes vie, že tento verš sa naplnil dvakrát. "No pre slovenskú literatúru by Daniel Šimko bielym miestom ostať nemal," dodáva.
ALEXANDER BALOGH
