Silní muži z vrhačských kruhov Milan Haborák a Libor Charfreitag v oddychovej fáze príprav sľubu olympionikov šťastne otŕčali topánky. Potom vykrútili piruety ako na módnej prehliadke. Oblek či skôr oblečenie farby holubej modrej, očačkané množstvom vreciek bolo - povedzme - smiešne. Na prijatie u prezidenta rozhodne nedôstojné. A také bude i na slávnostnom nástupe v Aténach.

Haborák ukázal významne na vrecisko na gatiach bez pukov, kde sa vynímalo veľké K. Ako Kenvelo. To mal vycapené na saku. Výrazne. Aby zatienilo štátny znak.

Charfreitag pridal: "Našťastie, nosíme obaja topánky číslo štrnásť, a také firma nevyrába." O chvíľu sme zistili, o čom hovorí. Imidž vhodný na provinčnú kolotočovú zábavu dotvárali sýtomodré tenisky. Mládenec na päťkorunovej diskotéke s takými na nohe by nemal šancu.

Ak by deva na Obchodnej ulici predala v ponuke 70-percentného letného výpredaja jediný kus tohto kompletu, zaslúžila by si prémiu aj od šéfkšeftára z istanbulského bazáru. Pod ľahkým, ale ťažko nevkusným sakom farby vyblednutej okeny, zohrievala olympionikov košeľa (inak celkom pekná) z hrubšej tkaniny. Do gréckych horúčav ako stvorená.

Tréner slovenského štvorkajaku Tibor Soós tradične rozväzuje jazyky zopár vtipmi. Zavalašil jeden o Kohnovi a pozrel sa na belasú záplavu olympijských mundúrov. Neodpustil si: "Sydneyský oblek s 'nepriestrelným' štátnym znakom som venoval 'houmlesákom'. Ak im ponúknem tento, neviem, či ním neohrdnú." Potom sa pousmial: "Kiežby sme mali iba takéto starosti, čaká nás vážna úloha."

Šéf výpravy Vladimír Miller sa pochválil vlastnými kreatívnymi zmenami. Ukázal puky na nohaviciach, košeľu s krátkym rukávom a hnedé poltopánky. Pôvodná vizáž vyvolala v jeho domácnosti smiech. Takto k prezidentovi nemôžeš, znel verdikt.

Návrhári módnej firmy pre mladých sa vyvŕšili na mužoch. Dievčatá a dámy v červenom boli ako-tak šik.

Našťastie, sme presvedčení, že šaty v tomto prípade nerobia človeka.