Nebojíte sa príliš veľkej formy pred olympiádou?

Zvykám si na otázky, v ktorých sú frekventované slovné spojenia okolo úlohy favoritky. Reagujem, že každé preteky sú iné. Iná býva voda, postavenie bránok a najmä momentálna dispozícia. Pravda však je, že víťazná séria vo Svetovom pohári je pre mňa psychickým plusom.

Váš cieľ v Aténach?

Zájsť dobre, aby som bola vnútorne spokojná.

Medailovej otázke sa však už nemôžete vyhnúť.

Tak teda medaila. Každá by bola vzácna, ale nechcem predbiehať.

Nestrašia vás aj myšlienky o športovom sklamaní?

Tieto stavy tiež patria k športu. Zažila som ich dosť. Nevyrovnávam sa s nimi ľahko, ale všetko časom prebolí, treba ísť vždy ďalej.

Vaším športovým vzorom bola zároveň vaša najväčšia aktuálna súperka - Češka Štěpánka Hilgertová, ktorá vyhrala predchádzajúce dve olympiády. V Aténach bude na štarte znovu. Ako to vnímate?

Štepy bude spolu s ďalšími piatimi - šiestimi dievčatami patriť k favoritkám na prvenstvo. Ako vždy. Teším sa, že sa opäť dobre porozprávame ako staré, dobré priateľky a v kanále si nič nedarujeme.

O štyri roky staršia Hilgertová sa v priebehu sezóny dosť šetrila. Kým vy ste pretekali, ona sa regenerovala v kúpeľoch. Na pretekoch Svetového pohára v pražskej Tróji ste ju však zdolali s výrazným náskokom vyše troch sekúnd.

Nič nepreceňujem. Štěpánka má rodinu, vyhovuje jej iný model sezóny. Ja som vyložene pretekársky typ, ona si vie načasovať formu. Vypustila viacero pretekov, no do olympiády bude určite v optimálnej forme.

V Aténach sa v Helliniko prvýkrát pôjde na slanej morskej vode. Budete súťažiť v okuliaroch?

S najväčšou pravdepodobnosťou nie. Skúšala som to, po istom čase sa mi zahmlievajú. Štípanie slanej vody sa dá vydržať.

V novom olympijskom kanále ste vyhrali úvodné preteky tohtoročného Svetového pohára. Dôkaz, že vám sedí?

Je to asi najkrajší kanál na svete. A tiež najťažší. Pre technicky menej zdatné pretekárky môže byť až nebezpečný. Dôležité bude, ako nám postavia bránky. Slaná voda je hustejšia, teda pomalšia.

Na čo sa najviac tešíte v Aténach?

Na skvelú atmosféru, že spoznám nových ľudí, stretnem športovcov z celého sveta. To samotné je motivujúce, sviatočné.

Budú to už vaše tretie hry. Ako ste sa za ten čas zmenili ako pretekárka a ako človek?

Od Atlanty 1996 mám o osem rokov viac ( smiech ). V Atlante som bola ešte dosť impulzívna, nervózna. Moja chyba. Z mojej prvej olympiády mi navždy ostane v pamäti neuveriteľná divácka atmosféra, ktorá každého pretekára vyburcovala k maximálnym výkonom. Vtedy sa ešte nešla kvalifikácia. Dnes už ťažím z pretekárskych skúseností. Povahou som však, dúfam, ostala stále rovnaká.

V Sydney 2000 vás v slalomárskom areáli v Penrithe o medailu pripravil jediný nešťastný ťuk bránky (dve trestné sekundy). Veríte na božie mlyny spravodlivosti, že v Grécku sa vám to vráti aj s úrokmi?

Náš šport je na vrcholovej úrovni lotéria. Fúkne - nefúkne, príde zradná voda - nepríde. V Sydney som dlho dusila zlosť, s odstupom času však má cenu aj štvrté miesto.

Príprava?

Všetko prebehlo podľa plánu. Teraz doladím formu na kanáli v Liptovskom Mikuláši.