Prečo teraz letíte až na poslednú chvíľu?
Keby to umožnilo bukovanie leteniek, cestoval by som ešte neskôr ako šesť dní pred prvou súťažou. Človek nemá meniť to, čo funguje. Na preteky Svetového pohára pravidelne prichádzam len dva-tri dni vopred. Nie je dobré dlho sa pohybovať v prostredí, v ktorom je veľa napätia. Mám nacestované aj svoje skúsenosti - napríklad zo Sydney.
Ako spätne hodnotíte svoje predošlé dve olympiády?
Na prvú do Atlanty som šiel plný očakávania, mladý, odhodlaný popasovať sa so svetovou špičkou. V Sydney som už bol skúsenejší, ale nie tak, aby som bol schopný rozriešiť problémy, ktoré sa najmä v dôsledku choroby nakopili. Bolo to celé nevydarené.
S lekármi na olympiádach nemáte najlepšie skúsenosti. V Atlante ste sa už po trojpolohovej malokalibrovke sťažovali, že vám dali zlú mastičku na oči a mali ste rozmazaný pohľad.
Moje oči už nikdy nebudú, ako bývali. Musím sa s týmto hendikepom zmieriť. V Atlante šlo o chybu lekára. Aj v Sydney boli veľké rezervy. Ale nemá zmysel rekriminovať. Dnes už mám okolo seba iba ľudí, na ktorých sa môžem spoľahnúť.
Po poslednej olympiáde ste zažili krušné obdobie - odišla forma, vymenili ste troch trénerov. Kedy vám bolo najťažšie?
Keď som sa rozchádzal s prvým z nich - Antonom Beľákom. Vtedy odznelo na moju adresu veľa neprávd. Pár ľudí mi dodnes dlhuje ospravedlnenie.
Prečo ste sa tak dlho dostávali z krízy?
Nevolil som správnych ľudí. Tréneri hľadeli, ako zlepšiť svoje postavenie, a nie moju výkonnosť. Netvrdím, že mi aj v niečom nepomohli, ale nemali potenciál profesionálov. Až na jeden prípad som sa však s nimi rozišiel slušne.
Nie ste príliš prieberčivý?
Prišli, komunikovali na báze chcem spolupracovať, a keď sa to naštartovalo, tak so všetkým chodili za mnou. Namiesto toho, aby som ja chodil za nimi. Prvá prekážka - problém. Druhá - ďalší. Dvaja odišli sami, priznali, že to nie je pre nich. Už som chcel so športom skončiť.
Vážne?
Nemal som sily sám riešiť problémy a čeliť rečiam, že som najhorší.
Ako ste naďabili na Martina Babíka?
Na sydneyskej olympiáde pôsobil ako tenisový rozhodca. Zoznámili sme sa už pred ňou na sľube. Obaja sme Košičania, mali sme si čo povedať. Potom mi raz zatelefonoval, že by mi rád pomohol. Vyvinula sa z toho spolupráca, ktorá vyzerá dlhodobejšia. Do olympiády ju financuje Slovenský olympijský výbor. Dúfam, že aj po nej sa nájde nejaké riešenie.
Na trénera asi o streľbe dosť nevie - čím je pre vás?
Sme veľmi dobrí kamaráti aj partneri. Martin je scestovaný chlap s výbornou znalosťou angličtiny, ktorý nemá problémy s nadväzovaním kontaktov. Manažérsky typ, navyše psychológ a fyzioterapeut. On vie dobehnúť to, čo vedia streleckí tréneri na Slovensku. Zavše sa mi zdá, že Babík je až príliš dobrý pre streľbu. Koncipujeme aj predstavu, akým smerom by sa mal uberať strelecký šport na Slovensku.
Znova ste tam, kde voľakedy - v najužšej svetovej špičke. Čo o tom rozhodlo? Vaša vôľa?
Aj moja vôľa, aj kvalitná spolupráca so psychológom Babíkom. Veľa som pracoval na tom, aby som dokázal, že Beľák nemá patent na úspechy a že to, čo som dva roky pred Sydney dokazoval, bola najmä moja zásluha.
Po marcových úspechoch vo Svetovom pohári v Bangkoku a Sydney ste vyhlásili: "V takej forme som ešte nikdy nebol - treba ju len udržať." Podarilo sa?
Strieľa sa mi naozaj veľmi dobre. Čo robím, nerobím nasilu. Naopak, uvoľnene, spontánne. Keď mám pocit, že treba makať, tak makám. Ale na preteky sa snažím prísť oddýchnutý. Tréning spestrujem, jeho súčasťou je aj squash, fitnes, korčuľovanie, cyklistika, tenis. Jediné, čo ma mrzí, že som sa toto leto nedostal k vode. Hádam po olympiáde.
Na čo si v Aténach trúfate?
O tom nie je treba rozprávať. Prognózy sú táraniny. Ak si niekto myslí, že je chlap, keď povie, doveziem zlato, tak je na omyle. Idem sa do Atén zúčastniť na olympiáde a podať čo najlepší výkon. Do Sydney som šiel s tým, že od tejto olympiády závisí môj ďalší život. Aj to tak dopadlo. Naozaj ma poznačila. Taký prístup je sebazničujúci.
Trénujete sa vlastne sám - neľaká vás zodpovednosť, ktorá z toho vyplýva?
Atény nebudú koncom mojej kariéry. Odpichnem sa od nich, či sa pre mňa skončia úspechom, alebo neúspechom. Limity si určujem sám. Pravdaže, pár ľudí do mňa investovalo a ja sa budem snažiť im to výkonom vrátiť. Ale je to šport, nič viac a nič menej.
To je súčasť zmien vo vašom vnútri? Aký je Gönci, ktorý na jar prekročil tridsiatku?
Rozvážnejší, ale chvíľami stále prchký. Vie ma naštvať, keď niektorí chcú odo mňa zadarmo to, čo má svoju cenu.
Život ma naučil dávať si pozor na jazyk, povedali ste v jednom z neveľa rozhovorov.
Neviem, či je ten citát celkom presný. Jeho obsah pravidelne prekračujem, lebo niektorí ľudia musia počuť, aký je rozdiel medzi predstavami a realitou. Snažím sa však byť viac vecný ako prchký.
Narodili ste sa v Košiciach, strieľate za banskobystrickú Duklu, ale v poslednom období najviac času trávite v Bratislave. Definitívne zakotvíte v hlavnom meste?
Trvalý pobyt mám stále v Košiciach. Tréningové podmienky aj v Košiciach, aj v Bratislave. Záver prípravy na Atény situujem viac do Košíc. Tam sa ma bude menej ľudí vypytovať, ako dopadnem na olympiáde. Do Bratislavy ma zaviala škola a našiel som si tu priateľku, volejbalistku Danielu Rojkovú.
Chystá sa svadba?
To nie.
Čo ste mysleli tým, že sa odpichnete od olympiády, či sa už skončí úspešne, alebo neúspešne?
Berte to ako veľké tajomstvo. Prezradím len toľko, že už raz, pred dvoma rokmi, som nášmu zväzu ponúkol spoluprácu. Ponúknem ju ešte raz. Aj jednému klubu. Ak ju neprijmú, moje cesty povedú iným smerom.
Svetový strelecký ranking 2004
Vzduchová puška 60
1. GÖNCI Slovensko 2283
2. Cheon Kórejská rep. 1928
3. Sidi Maďarsko 1111
4. Kovalenko Rusko 942
5. Emmons USA 908
Malokalibrovka poležiačky
1. Ajvazian Ukrajina 1203
2. Starik Izrael 1198
3. Chadžibekov Rusko 1157
4. Debevec Slovinsko 1014
5. GÖNCI Slovensko 912
Malokalibrovka 3x40
1. Debevec Slovinsko 2275
2. Chadžibekov Rusko 1957
3. GÖNCI Slovensko 1795
4. Emmons USA 1778
5. Hirvi Fínsko 978
(Pozn: rebríček ISSF je k 1. júlu 2004.)
