Vláda v Malajzii sa v pondelok rozhodla dobudovať kontroverznú Bakunskú hydroelektráreň. Po dostavbe to bude najväčšia priehrada v juhovýchodnej Ázii. Jej stena dosiahne výšku 205 metrov. Ďalším rekordom bude podmorský kábel dlhý 650 kilometrov. Bude sa ním transportovať elektrina z priehrady na ostrove Borneo na hlavný malajziský polostrov.
Výstavba elektrárne je už niekoľko desaťročí v krajine jednou z hlavných tém. Vláda v Kuala Lumpure už jej výstavbu niekoľkokrát schválila a následne projekt pozastavila.
S nápadom postaviť vodné dielo na severe Bornea v štáte Sarawak prišli Malajzijčania už v 60. rokoch minulého storočia. Po prieskume oblasti a posúdení projektu sa kabinet rozhodol v roku 1986 postaviť priehradu v oblasti Bakun na rieke Balui. Prišli protesty ochranárov, v roku 1990 od projektu dočasne ustúpili. O tri roky ho však znovu obnovili a v roku 1996 sa začalo s výstavbou.
V roku 1997 postihla Áziu finančná kríza, ktorá sa nevyhla ani Malajzii. Práce na priehrade sa zastavili. Po oživení ekonomiky v roku 2001 sa Malajzijčania rozhodli opäť pokračovať.
Otázniky sa objavili znova na jeseň minulého roka, keď rezignoval dlhoročný malajzijský premiér a nadšený stúpenec elektrárne Mohathir Muhamad. Jeho nástupca Abdulláh Badawi avizoval revíziu veľkých projektov. Sľub dostavať priehradu mu však pomohol vyhrať voľby v marci tohto roka. V pondelok malajzijský kabinet oznámil, že dielo, ktoré len do roku 1997 zhltlo 30 miliónov dolárov, definitívne dokončí. Celkové náklady dosiahnu podľa Reuters 2,4 miliardy dolárov, podľa denníka Asia Times ešte o miliardu viac.
Priehrada má okrem tradičných odporcov z radov ochranárov aj ekonomických oponentov. Tí vládu obviňujú z megalomanstva - elektrinu z priehrady s výkonom 2400 megawattov nebude mať kto odoberať. Argumenty o predaji energie susednému Bruneju a Indonézii sú podľa nich nezmyslom. Tieto na ropu bohaté štáty si ju dokážu vyrobiť lacnejšie. Navyše medzi nimi a Sarawakom nie sú prepojené energetické siete.
V Sarawaku sa rozprestiera obrovský dažďový prales. Okrem mnohých iných vzácnych druhov v ňom žijú aj čoraz zriedkavejšie orangutany. Priehrade má padnúť za obeť asi 70-tisíc jeho hektárov, čo je približne rozloha Singapuru.
Výstavba elektrárne radikálne zasiahla aj do životov piatich tamojších etník. Boli nútené vysťahovať sa z pôdy, ktorú ich predkovia obývali po stáročia. V 90. rokoch sa ešte pokúšali hrozbe čeliť. Protesty im nepomohli. Boli označení za nevlasteneckých sebcov, neochotných podstúpiť obete pre dobro celej Malajzie. Malajzia ich vyvlastnila. Dostali domy z nekvalitného dreva a obhospodarujú tri akre nekvalitnej, často neúrodnej pôdy. Zdá sa, že priehrade tentoraz už nič nestojí v ceste.
