Po siedmich rokoch prestávky prichádza Morrissey, ikona britskej scény a veterán kultovej skupiny The Smiths, so svojím novým albumom You Are The Quarry (Ty si obeť!). Počas tichého obdobia nestratil nič zo svojskej poézie reflektujúcej aktuálne politické či spoločenské dianie, ľudské práva a pokrivenú realitu všedných dní. Nič nové však ani neprináša.
Podobne ako v časoch slávy The Smiths stretávajú sa aj dnes na špičkách hitparád dva svety - populárny a skutočný. Vtedy sa nezávislí rockeri s "neprijateľnými" textami o prvenstvá delili s Kylie Minogue či Michaelom Jacksonom, dnes sa Morrisseyho konkurenti "zaktualizovali", no on sám v zápolení o čelo rebríčka nezaostáva.
"Aké je to nádherné byť opäť v britskej Top 10, po boku súčasných veľkých talentov, akým je napríklad Eamon," ironicky si povzdychol pre britský denník The Guardian. Vo svojich piesňach rozvíja úvahy o demokracii, násilí a kriminalite i retrospektívy z vlastného života. Poslucháčovi nedovolí pozvoľne sa pripraviť na počúvanie o problémoch, pretože hneď v úvodnej piesni s razantným názvom America Is Not The World, okrem iného, spieva "Amerika, krajina slobody a možností, ale prezident tu nikdy nebol čierny, žena či gay. A až dovtedy ma nikto nepresvedčí, že mám veriť Amerike".
Na albume nájdeme viacero piesní charakteristických retrospektívnou bilanciou - v Coming Back To Camden spomína na čas strávený v tomto meste, myslí na uvravených taxikárov alebo popíjanie čaju, "ktorý chutí Temžou". S vlastnými činmi sa zase vyrovnáva v baladickej piesni I Have Forgiven Jesus. Najviac podarené, s chuťou zaspievané a ešte aj chytľavo znejúce sú však iba dve skladby, nie náhodou zvolené za single. Burácajúca Irish Blood English Heart s vhodne kombinovanými gitarami a klávesmi, v ktorej Morrissey vo svojej historickej prechádzke zablúdi až ku Cromwellovi, a aktuálny poprockový singel s názvom First Of The Gang To Die.
Z pozície 45-ročného básnika, ktorý vo všetkých piesňach ťaží hlavne z komplikovaných textov, môže byť pre niekoho Morrissey stále zaujímavý. Taký je aj jeho postoj smerom k veľkým gramofirmám, renomovaný hudobník vydáva na nezávislej značke Attack. Škoda, že o niečo útočnejší nie je on sám. Hĺbavé filozofovanie bez ráznych posolstiev začne po chvíli uspávať.
Autor: MATEJ LAUKO
