Okrem Norimberského procesu sa o vyhľadávanie, usvedčovanie a trestanie nacistických zločinov zaslúžil zrejme najviac ich lovec - dnes už 96-ročný architekt Simon Wiesentahl. Hovorí sa, že ich má na konte tisíc.
Po vojne, ktorú prežil v koncentrákoch, založil v Linzi kanceláriu na zhromažďovanie dôkazov o nacistoch, ktoré mali slúžiť ako podklady na ďalšie procesy. Počas studenej vojny však mocnosti riešili iné problémy, a tak Wiesentahl v roku 1954 kanceláriu zatvoril. Vo svojej činnosti však pokračoval ako súkromná osoba.
V roku 1977 založil Centrum Simona Wiesenthala a okrem lovu na nacistov sa sústredil aj na boj proti antisemitizmu a štúdium holokaustu.
Najznámejšie úlovky Simona Wiesenthala
Adolf Eichman - žijúci pod menom Ricardo Klement v Argentíne .
Karl Silberbauer - muž, ktorý zatkol Annu Frankovú. V roku 1963 ho zatkli v Rakúsku, kde pracoval ako policajný komisár.
Franz Stangl - šéf koncentračných táborov Treblinka a Sobibor. V roku 1967 ho objavili v Brazílii. V Nemecku dostal doživotie.
Hermine Ryanová, rodená Braunsteinerová - žena zodpovedná za zavraždenie niekoľkých stoviek detí v Majdanku. V roku 1973 ju Američania vydali do Nemecka, dostala doživotie.
Dinko Sakic - šéf koncentračného tábora Jasenovac v Chorvátsku, kde zahynulo pol milióna ľudí. V roku 1999 ho v Záhrebe odsúdili na 20 rokov väzenia.
Konrad Kalejs - lotyšský šéf koncentračného tábora v Salaspilse, austrálsky občan, dlhé roky sa mu darilo vyhýbať sa spravodlivosti, v roku 2000 sa konečne dostal pred lotyšský súd, vtedy už trpel demenciou a rakovinou, zomrel v domove dôchodcov pred vynesením rozsudku. (mik)