
FOTO – ARCHÍV
Miloš Forman sa zapísal do dejín československej kinematografie už svojím debutovým filmom Černý Petr, svoj talent potvrdil ďalšími snímkami Lásky jedné plavovlásky a Hoří, má panenko. Hneď nato, v šesťdesiatych rokoch sa rozhodol emigrovať do USA – nechcel bývať v krajine, kde nemohol slobodne tvoriť a žiť.
Nemožno však povedať, že k Amerike nemá výhrady. Hollywoodska „továreň na snívanie“ ho totiž takmer zbavila jeho vlastných snov.
Prvé nepríjemné prekvapenie mu Los Angeles pripravilo napríklad tým, že film nadčasovej hodnoty Hair z roku 1979 nebol nominovaný na Oscara ani v jedinej kategórii – a pritom si ho ešte aj dnes požičiavajú vo videopožičovniach všetci, nielen filmoví labužníci.
Napriek tomu sa stal Forman uznávaným novým mužom amerického filmu a už jeho tretie dielo v zámorskej produkcii Prelet nad kukučím hniezdom získalo v roku 1975 päť Oscarov. O deväť rokov neskôr bol jeho Amadeus ocenený až ôsmimi soškami akadémie.
Potom však Forman natočil v priebehu piatich rokov len dva filmy, ktoré nedosiahli úspech predošlých, a on sa začal celovečernej réžii vyhýbať.
Aj preto, že hoci mesiace pracoval na scenári svojho nového diela, Tábora pekla, film z neho nikdy nebol. Deň pred prvými zábermi, keď už členovia štábu držali v rukách letenky do Tokia, si to japonská strana rozmyslela a od zmluvy odstúpila – vedenie Hollywoodu potom nechalo formanovský plán zapadnúť prachom.
Keď v roku 1996 konečne natočil filmový biografický príbeh tlačového magnáta Larryho Flynta vydávajúceho pornografický časopis Hustler, kritika ho neprijala a dala mu nálepku kontroverzný. Režiséra českého pôvodu to dosť znechutilo, reakciu kritiky totiž zainteresovaní považovali skôr za prejav amerického pokrytectva – Formanov Ľud vs. Larry Flynt otvorene kritizoval rozpory demokracie tejto krajiny.
Nasledujúci, opäť vynikajúci film o neúspešnom americkom komikovi Andym Kaufmanovi s Jimom Carrym v hlavnej úlohe Muž na mesiaci prepadol pre zmenu u amerických divákov.
Napriek tomu sa Miloš Forman nemôže sťažovať na nezáujem o svoju tvorbu, a už vôbec nie na nezáujem na domovskom kontinente. Jeho filmy sú aj v americkej produkcii skôr obrazom európskeho myslenia a napríklad Muž na mesiaci bol v Európe prijímaný s úspechom. Keď nasadia české televízie do svojho programu dnes už takmer kultové filmy Hoří, má panenko či Lásky jedné plavovlásky, ich ratingy sú napriek veku snímok a ich reprízam stále zaručene vysoké. Forman je stále považovaný za československého lokálpatriota, napriek tomu, že už v roku 1975 získal americké občianstvo. Prezident filmového festivalu v Karlových Varoch Jiří Bartoška priznáva, že vďaka kontaktom uznávaného amerického režiséra českého pôvodu prijímajú pozvanie do Čiech napríklad aj také herecké osobnosti ako Woody Harrelson či Edward Norton, filmový Larry Flynt a jeho filmový advokát. Forman loboval aj za účasť Mie Farrowovej v Českej republike, pomohol mnohým českým osobnostiam zviditeľniť sa v americkom šoubiznise a biznise.
Napriek sláve zostáva stále tým istým Milošom Formanom, ktorý začal svoju filmovú „kariéru“ vedľajšou úlohou vojaka vo filme Strieborný vietor.
A čo sa o tomto skvelom tvorcovi ešte príliš nevie? Hádam aj to, že vyrastal v detskom domove. Obaja jeho rodičia totiž zahynuli počas vojny v koncentračnom tábore.
(dam)