TIM HAUGHTON, britský politológ: „Najdôležitejšou udalosťou roka 2000 bola vlastne ne-udalosť: vláda nepadla. Hoci vždy, keď som si pustil rozhlas, alebo otvoril noviny, politici SDĽ podávali politické návrhy proti koaličnej dohode, Čarnogurský sa sťažoval na rozdrobenie kresťanskodemokratických ideálov a na vytvorenie nových zoskupení, koalícia ostala pri moci.“
SERGEJ VESELOV, ruský denník Rossijskaja gazeta: „Prejav národnej radosti a hrdosti v Bratislave po skončení finále majstrovstiev sveta v hokeji. Zo zaujímavých trendov vývoja na Slovensku, ktorý bol jednoznačne privítaný v Rusku, by som pripomenul zámer slovenskej vlády zúčastniť sa na dostavbe južnej trasy plynovodu Jamal-Európa.“
MATTHEW REYNOLDS, americký novinár: „Prekvapilo ma, že koalícia vydržala. Takmer všetci – od západných médií cez cudzincov až po opozíciu a jej stúpencov – si tak trochu škodoradostne priali jej demisiu. Samozrejme, je toho veľa, čo treba kritizovať, hlavne na tom, ako koaličné strany spolupracujú, ale to, že prežili, je signifikantné. Je pravda, že väčšina Američanov nevie nič o Slovensku. Myslím si však, že pre informovaného cudzinca Slovensko urobilo pokrok smerom k stabilnej a zdravej krajine.“
RICARDO ESTARRIOL, španielsky denník La Vanguardia: „Najviac ma prekvapilo, že predseda jednej vládnej koaličnej strany si založil vlastnú stranu. Pre svet je určite zaujímavé, že vládna koalícia je oslabená, a to môže zabrániť prijatiu reforiem potrebných na vstup do EÚ aspoň v druhej fáze. Inak sa na Slovensku od posledných parlamentných volieb zmenilo veľa k dobrému.“
CHRISTOPH THANEI, rakúsky denník Der Standard: „Ako cudzinec žijem vždy tak trochu mimo slovenskej reality. Predsa sa však čudujem, ako slovenskí politici očividne demonštrujú, že sú od reality ešte vzdialenejší než ja. Symbolické boli dve udalosti: Kým niektoré súrne opatrenia sa v zdravotníctve odsúvajú pre nedostatok financií, vznikla elitná nemocnica s prezidentskou izbou mimoriadne rýchlo. Pre slovenských politikov neplatia ani rovnaké dopravné predpisy. Hovorí sa len o výbere a kontrole šoférov namiesto o zodpovednosti politikov, ktorí si plánujú svoje stretnutia tak, že sa nedajú stihnúť bez nebezpečnej jazdy. Veľa vládnych politikov rýchlo zabudlo, že ich s otvorenou náručou neprijímajú v Bruseli a Washingtone pre ich vlastné kvality, ale v radosti, že neobľúbený Mečiar už nie je pri moci. Nepôjde to ďalej dobre, ak sa verejne ,popraví‘ vyslanec OSN s tým, že nepotrebujeme jeho názor o nezávislosti slovenskej justície.“
MALGORZATA WOJCIESZYNSKA, spolupracovníčka poľských médií: „V minulom roku by som najviac ocenila, že Slovensko dobehlo Poľsko – v takých každodennostiach, ako sú služby. Pochádzam zo 750-tisícového Vroclavu, kde už roky môžete nakupovať v šiestich hyper– a supermarketoch. Od minulého roku má hypermarkety konečne aj Slovensko. Znamená to väčšiu konkurenciu a nižšie ceny. Sledovala som niektoré reakcie politikov, že hypermarkety len pripravia o prácu malých podnikateľov. Aj v Poľsku mali strach. Dnes podľa prieskumov preferuje asi 80 percent Poliakov nákupy v malých obchodoch, pretože sú bližšie k ich domom a je to osobnejšie.“
MILAN SYRUČEK, spravodajca ČTK: „Vážne ochorenie prezidenta Rudolfa Schustera, a to ako z hľadiska záujmu verejnosti, médií, politickej scény, tak aj tým, že prípad ukázal mnohé z problémov, s ktorými sa Slovensko aj iné postkomunistické krajiny na svojej ceste premien vyrovnávajú.“
ZDENKO POP, redaktor slovenskej televízie v Novom Sade: „Zaujala ma predovšetkým slovenská verzia večného súboja zla a dobra – choroby a vyliečenia hlavy štátu. Neúprosný medzinárodný zápas o život vo svete najznámejšieho slovenského pacienta mal ďalekosiahle následky: upútal pozornosť sveta aj ako prejav jednoty hlavných činiteľov štátu, ktorou sa Slovensko pred tým nemohlo pochváliť. V belehradských médiách bolo Slovensko prítomné predovšetkým vďaka čulej činnosti šéfa diplomacie a špeciálneho vyslanca OSN pre Kosovo Eduarda Kukana, ale i pre výnimočnú aktivitu veľvyslanca SR v JZR Miroslava Mojžitu.“ (mim, mch, taa, bj)
