Na snímke zo Svoradovej internetovej stránky - najznámejšia z jeho etapových víťazstiev na Tour de France - v roku 2001 prichádza prvý na parížske Champs Elyséés.
Na aténskej olympiáde budú štartovať Slováci aj pod cudzou vlajkou - jeden dokonca v tíme hlavného favorita na zlatú medailu
Nečakajte otvorenú náruč
Slovensko vysiela športovcov len v individuálnych odvetviach. V hrách vyšlo na psí tridsiatok. V Sydney sme mali tri družstvá (mužské futbalové a vodnopólové, ženské basketbalové), v Aténach ani jediné. Napriek tomu aj v kolektívnych športoch budeme mať zastúpenie. Okrem póla aj vo volejbale.
Andrej Kravárik je dvojmetrovou obdobou Gergelya pod vysokou sieťou. Slovenská jednotka, predčasom kapitán reprezentácie, s relatívne čerstvým cudzím pasom. Dokonca hostiteľskej krajiny olympiády. Pravda, pozícia Maďarska v póle a Grécka vo volejbale je neporovnateľne rozdielna. Grécky volejbal pod piatimi kruhmi je biely list, ale ani grécki futbalisti nemali do tohtoročného Eura na konte víťazstvo.
Aj v Kravárikovom prípade sa olympijská šanca volá druhá vlasť. Zvolil si ju vcelku prirodzene, už desaťročie hrá v gréckej lige. "Ako Slovák by som sa na olympiádu dostal leda raz v budúcnosti ako tréner," poznamenal predvlani.
Aj on však zistil, že privandrovalci to nemajú ľahké. "Ja by som sa Slovákom pre olympiádu nestal," vyhlásil kapitán gréckej reprezentácie Giurdas. "Ani ja Grékom, keby som musel prísť o slovenské občianstvo," nedal sa bývalý kapitán slovenskej reprezentácie.
Športovanie až po šichte
"Mám maďarskú národnosť, napriek tomu vždy ostanem cudzincom," povedal na rovnakú tému pólista Gergely.
Kravárik aj Gergely sú profesionáli. "Na Slovensku z póla málokto vyžije. V Maďarsku v každom ligovom tíme v priemere šiesti-siedmi," vraví brankár. Zo športu žijú aj slovenskí rodáci v českej olympijskej reprezentácii - cyklista Ján Svorada či atléti Róbert Štefko a Zuzana Hlavoňová.
O zápasníkoch Ľubošovi Čikelovi a Radovanovi Valachovi to platí iba odvtedy, ako vybojovali miestenku na olympiádu - pod krídla ich dočasne vzala rakúska armáda. Dovtedy trénovali len po večeroch. Aj džudistovi Semírovi Pepicovi na piatom kontinente až olympiáda otvorila iné možnosti. Pracoval ako pomocný elektrikár a športovanie si platil sám. Ako to bude ďalej, závisí od aténskych výsledkov.
Plavec Géry mal smolu
Migrácia je módou prelomu storočí. Športovci menili krajiny aj v minulosti, ale v bipolárnom svete to neprerástlo do masového javu. Medzinárodný olympijský výbor, aby zredukoval problémy, do ktorých by sa mohol dostať, určil podmienky: jedna zmena za život a aj to tri roky po poslednom štarte za predchádzajúcu krajinu - ak sa, pravda, nedohodnú dva príslušné národné olympijské výbory.
Slovenský plavec svetového kalibru Marcel Géry mal smolu. Po MS 1986 v Španielsku emigroval do Kanady. Dva roky predtým na olympiádu do Los Angeles nemohol, lebo východný blok ju bojkotoval a o dva roky do Soulu nesmel, lebo ešte neuplynuli tri roky od posledného štartu za Česko-Slovensko. Navyše, ešte nemal kanadské občianstvo.
Svojho času najlepší motýľkar na svete, dvadsaťnásobný majster Kanady, si splnil olympijský sen až v Barcelone 1992. Bronz, ktorý v katalánskej metropole získal ako člen kanadského polohovkárskeho kvarteta, je jedinou medailou emigranta zo Slovenska v histórii olympijských hier.
Éra politických emigrácií patrí minulosti. Športovci sa sťahujú tam, kde im ponúknu viac peňazí. Rajskými destináciami sa stali petrodolárové arabské šejkáty.
Slovákom zatiaľ stačí, ak im ponúknu šancu na olympijský úspech. Alebo aj sám štart na olympiáde.
