Hoci sa nám naďalej úspešne darí odbúravať bariéry medzinárodnej izolácie, zažili sme v minulom roku tvrdé rokovania a triezve hodnotenia.
Najväčším úspechom bol vstup Slovenska do Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), o ktorom po neľahkých rokovaniach rozhodla Rada OECD 28. júla. Naplnili sme tak prvú z troch hlavných zahraničnopolitických priorít, ktorá nám pomôže dosiahnuť aj ďalšie dve – vstup do Európskej únie a NATO.
Hoci v súvislosti s naším vstupom do NATO netají sklamanie ani minister Kukan. V decembri Spojené štáty americké oznámili, že podporujú ďalšie rozšírenie aliancie, ale neoznámili ani dátum, ani možných kandidátov. Rozhodujúci summit NATO, ktorý bude v Prahe v roku 2002, by tak nemusel byť pre nás kľúčový. „Politika otvorených dverí je na stole už dlhší čas, bola vždy potvrdzovaná a my si myslíme, že je načase, aby vyústila do konkrétneho opatrenia,“ reagoval Kukan.
Naše rokovania o vstupe do EÚ prebiehali podľa ambiciózneho scenára, podľa ktorého chceme dobehnúť susedov z Visegrádskej štvorky. Slovensko uzavrelo desať kapitol a spolu s Maltou je na špičke kandidátov druhej, tzv. helsinskej skupiny. V povedomí členských krajín únie navyše často vystupujeme ako jednotný stredoeurópsky priestor spolu s Českou republikou, Maďarskom a Poľskom. O spoluprácu s Visegrádskou štvorkou sa nezaujíma len EÚ, ale dokonca aj Rusko.
Minuloročný novembrový posudok Európskej komisie najlepšie potvrdil Kukanovu predpoveď o roku prózy. Komisia síce ocenila celkový pokrok Slovenska a prvýkrát ho označila za fungujúcu trhovú ekonomiku, ale prakticky vo všetkých oblastiach považuje pokrok za nedostatočný. „Rýchlosť procesu reforiem stratila istú hybnú silu, a to čiastočne v dôsledku nejednotnosti v rámci vládnej koalície,“ píše sa v závere správy. (mim)
