ncie schopné. Môžu súťažiť len doma medzi sebou. Stále však s novými ambíciami, predsavzatiami, niektorí s nesplniteľnými sľubmi a snívaním, že starými metódami budeme čoskoro na zahraničnej úrovni.
Týmto štýlom sa začína každý nový ročník ligy, no opäť všetko pôjde po starých vychodených cestičkách. Na konci sa ocitneme zase o nejaký schodík nižšie. Čo tak trošku si zasnívať, popustiť uzdu fantázie, skúsiť prelomiť stereotypný bludný kruh?
Ako by mala vyzerať ideálna najvyššia súťaž? Mala by sa začať pravidelným predligovým zasadnutím ligovej komisie, kde by si všetci nielen sľúbili korektnosť jeden voči druhému, ale ju do písmena aj dodržali. Keďže budú rozhodovať len schopnosti na trávniku, tak pri nasadzovaní rozhodcov si prestanú pýtať tých svojich, v minulosti osvedčených. Pred zápasmi nebude nikoho zaujímať meno rozhodcu, to už bude z pohľadu objektívnosti bezpredmetné.
Žiadne spoločné predzápasové obedy, pretože jediná starosť domácich bude ukázať rozhodcom, kde majú kabínu. Tí budú mať zvýšené oficiálne odmeny, ktoré im bude posielať na ich účty SFZ. Po sezóne napíše každý klub anonymne troch najlepších a troch najslabších. Tým sa vytvorí oficiálna a hlavne verejná tabuľka ich postupu a zostupu. Dobrí a spravodliví rozhodcovia sa nemajú čoho obávať, lebo čo sa týka rozhodcov, kluby majú najlepší prehľad.
Delegáti budú len ako oficiálny dozor. Platiaci aj neplatiaci diváci, ktorí prejdú turniketmi, a toto číslo sa nebude manipulovať, budú mať na tribúnach pripravené čisté lavice. Počas zápasov, bez čakania, si budú môcť kúpiť jedlo a pitie v širokom sortimente. Služba uniformovaných mladých, silných mužov vyvedie z hľadiska tých niekoľko vulgárne urážajúcich diváckych asociálov, aby nekazili futbalový pôžitok ostatným slušným ľudom, lebo na futbal začnú chodiť celé rodiny aj s deťmi.
Po zápase väčšia časť divákov zostane sedieť na štadióne a vypočuje si priamy prenos z tlačovej konferencie. Buď na veľkoplošnej obrazovke, alebo len audio. Tréneri si tam nebudú vedome prihrávať a chváliť sa navzájom, aký to bol výnimočný zápas a aký je kolega dobrý odborník. Nebudú zvaľovať neúspech na rozhodcov, tipovacie kancelárie a iné podozrenia. Nebudú si takto znehodnocovať tovar, ktorý roky vyrábajú a predávajú.
Hráči budú hovoriť o svojich výkonoch, tréneri o svojej oblasti a funkcionári o tom, ako zabezpečiť futbal, tak aby boli podmienky pre kvalitatívny rast. Niekoľko najpoprednejších funkcionárov nebude cestovať po celom svete ako reklama nič neznamenajúceho futbalového štátu a doma sedávať len vo VIP-kách na štadiónoch v blízkosti SFZ. Budú chodiť na ligové zápasy po celom Slovensku a pomáhať futbalu tam, kde to najviac potrebuje.
Športprogress bude brať z marketingovej činnosti pre SFZ len klasických 10 percent a pri tom zabezpečí pre každý klub v priemere aspoň 20 miliónov Sk ročne. Pre takú dobre organizovanú vyzretú firmu nemôže byť žiadny problém zohnať ročne 200 miliónov na systematické zveľaďovanie ligového futbalu. Okrem toho spoločne so SFZ zabezpečí sponzora a dodávateľa tak, aby v čo najkratšom čase mal každý ligový klub pomocný umelý trávnik poslednej generácie a umelé osvetlenie.
Trénerské a hráčske zmluvy overia právnici ich odborových organizácií, ktoré začnú normálne fungovať. Budú sa obojstranne plniť. Funkcionári nebudú robiť zostavy, taktiku, telefonické striedania, ale budú sa starať o prosperitu klubu. Na druhej strane budú počas sezóny angažovať toľko trénerov, koľko sami uznajú za vhodné a na koľkých im vystačia peniaze, pretože každého vyhodeného vyplatia okamžite po rozviazaní zmluvy.
Prestanú urážať a klamať všetkých futbalových priaznivcov s tichým súhlasom SFZ tým, že vyhodeného trénera nevyplatia a novoangažovaný nástupca s najvyššou licenciou bude na lavičke len ako vedúci mužstva alebo hlavný usporiadateľ s páskou na rukáve, resp. nebude riadiť mužstvo spoza plota.
Tréneri sa nebudú starať, aby hráči mali výplaty, tréningové podmienky. Ani o rozhodcov a súperových hráčov. Výsledky budú robiť výkonom na ihrisku a tréningový proces bude na to jediným prostriedkom. Hráči nebudú považovať zápas za deň oddychu, ale za vyvrcholenie tréningového mikrocyklu. Budú vážne uvažovať, čo s tými 22 hodinami denne mimo tréningu. Prestanú vysedávať nekonečné hodiny v kaviarňach a konečne do režimu dňa zaradia niečo prospešné aby rýchlejšie odstraňovali základné nedostatky, čo by bola šanca pre nich presadiť sa v lepších kluboch. Alebo využijú množstvo voľného času na vzdelávanie, keďže nie sú takí futbalisti, aby sa týmto remeslom živili. Predsa nešikovní futbaloví remeselníci sa nemôžu živiť futbalom.
Keď bude futbal aspoň takto transparentný, tak trénerom a hráčom nezostane nič iné, len poctivo hrať a trénovať. Nad všetkým budú, ale aj musia mať verejnú kontrolu médiá, ktoré budú nielen chváliť ale aj tvrdo kritizovať. Odborne, objektívne. Aj preto, že nebudú na nikom závislé a nikto z vyvolených nebude skúšať, ako by ich pritlačil k múru.
Fungovanie futbalu, ktorý bude robiť radosť všetkým už v budúcej sezóne, je jednoduché. A na väčšinu vecí nie je potrebná ani jedna koruna. Stačí dodržať pravidlá všeobecnej morálky alebo aspoň začať sa držať "zlodejskej cti". Keď sa to podarí, tak na ďalší rozvoj treba financie, ale to už budú také, ktoré sa vrátia.
Zhrnuté do jednej vety: futbalu treba najprv vrátiť česť a potom dať peniaze. To však treba začať riešiť od hlavy, lebo tam to najviac škrípe. Isté je, že druhé bez prvého je úplne zbytočné.
MILAN LEŠICKÝ
