známi ľudia o svojom spolužití s domácimi zvieratkami
Dnes: televízna moderátorka Ľubica Pilzová
Pochádzam z Brezovej pod Bradlom, kde som vyrástla po boku nádherného bieleho špica Foxiho. Mali sme záhradu, a preto mi rodičia počas stredoškolských čias dopriali tohto verného spoločníka, ktorý u nás prežil od detstva do smrti spolu trinásť rokov.
Hoci mám zvieratká rada, predsa si nemyslím, že psy a mačky patria do panelákového bytu. Aj preto, keď naša jedenásťročná dcéra Veronika domŕzala, že túži po nejakom zvieratku, s manželom sme sa rozhodli kúpiť jej na narodeniny škrečka. Ja som ho chcela nazvať Maťko, no naše dieťa rozhodlo - ďalší člen rodiny sa bude volať podľa knižného hrdinu Harryho Pottera. Tak teda máme doma Harryho, ktorý už počúva na svoje meno. Veronika sa oňho príkladne stará, aj keď spočiatku musela trocha pozatínať zuby, pretože Harry zaťal tie svoje do jej ruky vždy, keď mu chcela vyčistiť klietku. Harry si totiž stráži svoje teritórium a je naň veľmi ostražitý. Ak sa niekto pokúsi nepremyslenými pohybmi niečím v klietke manipulovať, okamžite naňho zaútočí. Náš maličký priateľ je však s nami rád. Preto, ak sme v iných priestoroch bytu, ako je jeho klietka, berieme ho so sebou. S Veronikou sme už prišli na fintu, ako ho z klietky bezbolestne dostať von. Umiestnime do nej škatuľku, on tam vlezie a hup! Máme ho na dlani. Harrymu sme chceli kúpiť aj vôdzku, žiaľ, je taký maličký, že mu všetky boli obrovské.
V niektorých momentoch nám pripomína vysávač. Okrem mrkvy či jabĺčka, prípadne ďalších chrumkavých lahôdok, ako sú slnečnicové či tekvicové jadierka, miluje biele burizony. Ak ich okolo neho vysypeme, jeho aktivita sa prejaví naozaj veľkou a rýchlou žravosťou.
No a počas dovolenky? Zvyčajne ho strážia babky - tá bratislavská sa strieda s babkou z Brezovej. Aby Harrymu nič nechýbalo a bol spokojný aj v čase našej neprítomnosti.
(blau)
Foto - PETER LEGINSKÝ