Denník SME pripravil zaujímavý literárny projekt pod názvom Pomsta nemej siroty. Čitatelia sa vrátia na začiatok minulého storočia, aby sledovali životný príbeh Viktora Blažeja Bruna, ktorý bol jedným z najslávnejších Slovákov a predvídal všetky veľké svetové katastrofy. Pri čítaní príbehu môžu čitatelia vyhrať neuveriteľné ceny. Každý deň bude vyžrebovaný jeden výherca, ktorý získa dve spiatočné letenky, mapu mesta, ubytovanie v romantickom hoteli na dve noci a darček v mestách, v ktorých sa príbeh Viktora Blažeja Bruna odohrával.

Porozprávali sme sa so spisovateľom SILVESTROM LAVRÍKOM, o tom, ako sa mu podarilo získať denník Viktora Blažeja Bruna, z pozostalosti jeho dcéry.

Kto je Viktor Blažej Bruno? A ako neznámy rodák z Bánoviec menil históriu sveta?

Bol to významný smoliar. Viktor Blažej Bruno už nie je medzi nami, bohužiaľ. Ale kým bol, bol to človek, ktorý významnou mierou prispel k tomu, že z obrovského množstva technických vynálezov, ktorými svet zaplavilo devätnáste a predovšetkým dvadsiate storočie, sa ujali len tie, ktoré neprinášajú ľudstvu viac škody než úžitku. Hoci, aj v tomto bol, ako to vyplýva z jeho denníka, dosť skeptický. Vďaka jeho polytechnickému vzdelaniu, bohatstvu skúseností a osobných kontaktov je treba brať jeho skepticizmus vážne.

Môžete uviesť nejaký konkrétny príklad?

Napríklad v jeho denníku je takýto zápis: 'Nerob to, povedal som Gavrilovi, keď si kupoval revolver. Revolvery sú strašná vec. Tu nie sme v Amerike.' Ponáhľam sa na juh. V sarajevských udalostiach zreteľne čítam rukopis Gavrilovej čiernej ruky. Zápis je nedatovaný, Viktor Blažej totiž nebol veľmi systematický, avšak podľa priloženého cestovného lístka vieme, že vznikol vo vlaku z Viedne do Terstu, niekedy v auguste 1914. Dátum na lístku je sfalšovaný, Bruno totiž zásadne cestoval načierno.

A ako to dopadlo?

Čo?

No s tým Gavrilom.

Sú toho plné učebnice, predsa! Začalo sa to v Sarajeve, skončilo v Trianone. Išlo o Gavrila Principa atentátnika, ktorý strieľal na následníka trónu.

Ale na dejny o Viktorovi Blažejovi Brunovi mlčia, nie je o ňom žiadna zmienka.

Nuž, v tom je naša tragédia. Koľkí sa do učebníc nedostali, lebo nevyhovovali ideológii tých, ktorí boli práve pri moci? Čo viete o Karolovi Sidorovi, Andrejovi Hlinkovi alebo o básnikoch Červenej sedmy? Nič. Ani ja. Jednoducho sme ich škrtli. V tom je naša malosť.

Ako by ste ho teda stručne charakterizovali?

Skeptik a oportunista svetového formátu. Viktor Blažej Bruno, pre svoj vyhranený postoj k pokroku - a treba povedať, že odmietavý - sa nedostal do žiadnej učebnice až do dnešných dní. Keď sa nad tým tak zamyslím, uvedomujem si, že on bol otcom myšlienky, z ktorej po rokoch povstalo hnutie Greenpeace.

Ako ste sa o Brunovi vlastne dozvedeli vy?

Náhodou. V Bánovciach pracuje pri mestskom úrade kultúrna komisia. Jedna z jej členiek prišla za mnou s prosbou o radu. V pozostalosti istej Anny I. sa našli zaujímavé materiály týkajúce sa jej vlastnej minulosti a života jej otca. V ruke držala Brunov denník, nejaké fotografie a zažltnuté výstrižky z novín.

A čo bolo potom?

Materiály som si preštudoval a známej som navrhol, aby mesto venovalo svojmu významnému a zabudnutému krajanovi pamätnú tabuľu. Navrhol som použiť rub mramorovej dosky, ktorá bola pôvodne venovaná doktorovi Jozefovi Tisovi a bola na jednu z bánovských budov za posledné roky niekoľkokrát inštalovaná a vzápätí odstránená.

Ako to dopadlo?

Členka kultúrnej komisie ma poprosila, aby som si denník a ostatné materiály nechal. Poprosila ma, aby som nikde nespomínal jej meno.

Prečo?

Myslím, že sa zľakla.

Poznajú Bánovčania svojho slávneho krajana?

Bohužiaľ nepoznajú. Ale ja im rozumiem. Bánovce nad Bebravou sú pokojné malé mesto. Extravagancie tam nie sú v móde. A okrem toho, dcéru Viktora Blažeja Bánovčania považovali za milého tichého blázonka. Bola totiž od narodenia nemá.

Súhlasilo mesto nakoniec s tou pamätnou doskou?

Nie. Veď aj Jankovi Jesenskému odhalili pamätnú dosku ani nie pred desiatimi rokmi. Ešte uplynie sto rokov, kým dôjde rad na Viktora Blažeja.

A ako to dopadlo s tým denníkom?

Pokúsil som sa ho prečítať a o prečítanom porozprávať.

Čo teda čaká našich čitateľov?

Príbeh dvoch elegantných a citlivých ľudí. Príbeh otca a dcéry, ktorá sa vybrala po jeho stopách. Okrem toho vydavateľ k tomuto príbehu doplnil letnú súťaž pre čitateľov denníka SME.

A ako to dopadne?

Môžem odpovedať otázkou?

Nech sa páči.

Vaším učiteľom nebol Egon Ervín Kisch, pravda?

Autor: ELEONÓRA GAJARSZKI(Autorka je historička)