FOTO - REUTERS
WASHINGTON - Amerika zlyhala. Nedokázala zabrániť teroristickým útokom. Vinu nesú tajné služby, Kongres, ale aj prezidenti Bill Clinton a George Bush, ktorí hrozbu terorizmu nebrali dostatočne vážne. V 564-stranovej záverečnej správe to konštatuje komisia, ktorá skúmala okolnosti útokov z 11. septembra 2001. Nehovorí však, či mohli útokom zabrániť.
Odporúčania
V správe je hneď niekoľko odporúčaní, ktoré by mali zabrániť ďalším útokom. Podľa komisie im totiž Amerika nie je schopná zabrániť ani dnes. K najzásadnejším odporúčaniam patrí spoločné vedenie všetkých špionážnych služieb a zriadenie centra na boj s terorizmom.
Komisia odporúča zriadiť funkciu národného riaditeľa pre spravodajské služby, ktorý by mal slúžiť ako koordinátor terajších 15 amerických agentúr zaoberajúcich sa kontrarozviedkou a špionážnou činnosťou.
Komisia odporúča aj reformu kongresových výborov pre dohľad nad spravodajskými službami. Výbory by podľa komisie mali dostať právo schvaľovať programy a prideľovať peniaze. Komisia navrhuje aj zriadenie spoločného výboru Snemovne reprezentantov a Senátu pre spravodajskú činnosť namiesto doterajších dvoch nezávislých výborov v Snemovni reprezentantov a Senáte.
Bush a Clinton
Americký prezident George Bush prijal správu komisie od jej predsedu Thomasa Keana a povedal, že si odporúčania preštuduje a poradí sa o nich s Kongresom.
Bush si môže po zverejnení správy mierne vydýchnuť: tábor okolo prezidenta sa obával, že komisia ho označí za vinníka a skomplikuje tak predvolebnú kampaň.
Kritikou Busha aj Clintona dala komisia priestor republikánom aj demokratom. Republikáni tvrdia, že väčšiu vinu má Clinton, lebo mal osem rokov na zabránenie útokom a Bush iba osem mesiacov. Demokrati zdôrazňujú, že k útokom došlo práve počas Bushovho prezidentovania.
Na vine nie sú jednotlivci Čo komisia odporúča
väčšiu koordináciu agentúr, ktoré sa zaoberajú bojom proti terorizmu, vytvoriť novú funkciu riaditeľa na koordináciu spravodajských služieb, zreformovať kongresové výbory na dohľad nad tajnými službami.
Zo záverov správy vyplýva, že Bushova ani Clintonova administratíva nepovažovali terorizmus za vážnu hrozbu. Tento záver je v rozpore s výpoveďami viacerých ľudí z Bieleho domu, ktorí sa snažili vyvolať dojem, že terorizmu venovali veľkú pozornosť. Niektorí členovia Bushovej vlády však naznačili, že Bush sa venoval omnoho viac otázke Iraku.
Podľa komentátorov však komisia ani jedného prezidenta priamo neobvinila, skôr zamerala kritiku na spravodajské služby. Namiesto osobnej zodpovednosti správa spomína systémové nedostatky a lipnutie na metódach práce a riešenia konfliktov a problémov, ktoré charakterom patrili do studenej vojny.
Irak
Za jedno z mála prekvapení správy sa považuje pasáž o prepojení Iraku na teroristickú sieť al-Káida. Kontakty Saddáma Husajna s Usámom bin Ládinom boli jedným z Bushových argumentov na začatie vojny. Doteraz sa však nepotvrdili. Komisia hovorí, že Usáma naozaj s Bagdadom komunikoval. Iracká delegácia vraj dokonca v roku 1998 navštívila Afganistan a stretla sa tam s vodcami Talibanu aj Usámom.
Autor: kos, čtk
