úsporne slohovať výrazne prevyšujú svojich rodičov. Častejšie než lyžice či inej ľudskej bytosti sa dnes ľudia dotýkajú nástroja, vďaka ktorému všetky tie e-maily a správy tečú - klávesnice. Celoplanetárny rachot prstov útočiacich na tlačidlá s písmenami však nemajú na svedomí konštruktéri osobných počítačov, ale osamelý čudák z Detroitu 19. storočia, vynálezca písacieho stroja Willam Burt. Svoj výmysel si dal patentovať 23. júla 1829, pred 175 rokmi.
Williama Burta pritom v teórii o vyše sto rokov predbehol istý anglický džentlmen, inžinier Henry Mill. Na londýnskom patente jeho zložitého zariadenia z roku 1714 svieti emblém kráľovnej Anny a nasledujúca veta: "Umelý prístroj alebo metóda vtláčania a prepisovania písmen jednotlivo a progresívne jedno za druhým ako pri písaní, pričom písmo je možné zvýrazniť na papieri tak, že je na nepoznanie od tlače."
Keďže sa však Angličanovi Millovi nikdy nepodarilo svoj výmysel podľa nákresov aj vyrobiť, titul "prvý písací stroj" navždy ostal na štíte Američana Burta.
Staviteľ mlynov William Burt si dal patentovať písací stroj s kruhovým sádzačom písmen v roku 1829. Sedem rokov po úspešnom pridelení patentu prototyp jeho prístroja, ktorý nazval typografom, vyhorel aj s celým patentovým úradom. Civilizácia neutrpela nijakú veľkú škodu - prvý americký písací stroj bol neohrabaný, nepraktický a písalo sa na ňom oveľa pomalšie ako rukou.
Burt sa plameňmi nedal zmiasť a krátko po požiari vyvinul model číslo dva. Tentoraz dômyselnejší, i keď vo veľkosti skrine. Nadšený vynálezca však ostal so svojím gigantickým písacím strojom sám.
Komerčný úspech jeho menších modelov si vychutnali až jeho konštruktérski nasledovníci.
Burt sa čoskoro na písací stroj vykašľal a vrátil sa k svojej obľúbenej činnosti - vymýšľaniu. Už v roku 1837 si dal úspešne patentovať solárny kompas.
Na sériovú výrobu čakal Burtov typograf ďalších 30 rokov. Štyridsiate a päťdesiate roky 19. storočia boli svedkom famóznych pokusov konštruktérov o vylepšenia Burtovho vynálezu, z ktorých niektoré sa skôr podobali na organ v katedrále než na neskoršie prenosné písacie kufríky.
Prvý použiteľný písací stroj vznikol až okolo roku 1867 v štáte Wisconsin v kôlni troch priateľov - domácich majstrov Christophera Lathama Sholesa, Carlosa Gliddena a Samuela Soula. Typ klávesnice, ktorý vymysleli po večeroch za domom, svet dodnes používa ako súčasť najmodernejších počítačov.
Trojica skonštruovala za päť rokov tridsať pokusných mašín. Okamžite sa stretla s nevôľou na úradoch - úradníci slabí v gramatike si uvedomili, že svoju neschopnosť už neskryjú za výhovorku nečitateľného rukopisu.
Ako to u geniálnych majstrov býva, Sholesovi, Gliddenovi a Soulovi sa ich päťročnú drinu nikdy nepodarilo speňažiť. Keď po ďalších šiestich rokoch zúfalých obchodných pokusov vstúpil do ich kôlne elegantný James Densmore a príjemným hlasom im za bagateľ ponúkol odkúpenie autorských práv, neváhali. Densmore ešte v tom istom roku 1873 podpísal zmluvu s továrňou na zbrane a šijacie stroje Remington a synovia.
Starému Remingtonovi nenapadlo nič lepšie, než zadať výrobu písacieho stroja dizajnérovi stroja šijacieho. Tak sa prvé písacie stroje objavili na trhu v roku 1874 vybavené šliapacím pedálom na posúvanie papiera, s jemnými kvietkami vyrytými na lakovanom povrchu a dokázali písať len veľkými písmenami. Prví odvážlivci nebojácne šliapli do pedálu a nad Severnou Amerikou a vzápätí aj Európou sa pomaly začal rozliehať príznačný ťukot, občas prerušený elegantným cinknutím riadkovača. Zábavná rozmanitosť ľudského rukopisu sa navždy utiahla do sfér súkromnej korešpondencie.
Zajtra - povstanie Juraja Dózsu
Autor: ZUZANA V. OČENÁŠOVÁ
