FOTO - ARCHÍV TASR
BRATISLAVA, ŽILINA - Slovensko má podľa zmluvy s automobilkou Kia/Hyundai do 31. augusta vlastnícky vysporiadať nielen pozemky, ale aj dokončiť "úpravu a výstavbu infraštruktúry na nich". Ak si slovenský štát a mesto Žilina záväzky nesplnia, Kórejčania môžu uplatniť sankcie.
Niektorí majitelia pozemkov sú však rozhodnutí nechať sa vyvlastniť, ak štát výkupnú cenu nezvýši.
Podľa šéfa petičného výboru majiteľov pôdy v Tepličke nad Váhom Dušana Mikulíka majú tri údajne nezávislé znalecké posudky celkom rovnaké chyby, a preto sú pre ľudí nedôveryhodné.
"Náhoda je sviňa, ale ak sa to stane všetkým trom znalcom, tak tá náhoda nie je sviňa, ale divá sviňa," glosuje Mikulík.
Generálny manažér projektu Stanislav Vinc však očakáva, že "vyvlastňovanie bude relatívne rýchly proces". Dodáva, že odvolanie vlastníkov pozemkov na súde "nemá odkladný účinok".
Podľa stavebného zákona možno ľudí vyvlastniť rozhodnutím stavebného úradu. V zákone sa však ďalej píše, že "odkladný účinok odvolania proti rozhodnutiu o vyvlastnení nemožno vylúčiť." To znamená, že ak vlastníci pozemkov spor dovedú až na súd, kým ten nerozhodne, vyvlastňovať sa nebude môcť.
Ústavný právnik Radoslav Procházka tvrdí, že aj keď vláda určí, že nejaká investícia je vo verejnom záujme, napĺňa len jeden bod zákona - že na tento účel je možné vyvlastniť. Verejný záujem bude musieť ešte samostatne preskúmať stavebný úrad.
"Proti rozhodnutiu miestneho stavebného úradu sa možno odvolať na krajský stavebný úrad, potom na súd či dokonca na Medzinárodný súd pre ľudské práva v Štrasburgu," hovorí Procházka.
Stavebný úrad v Žiline, ktorý je oprávnený rozhodovať o vyvlastnení, ešte nedostal ani žiadosť o územné rozhodnutie. Ako povedal SME jeden z vedúcich pracovníkov úradu, ktorý nechce byť menovaný, vyvlastňovacie konanie môže trvať niekoľko mesiacov, ba až rokov. "Budeme čakať, ako investor zadokumentuje, že stavba je vo verejnom záujme," uviedol zdroj.
Podľa Mikulíka, ak sa s ministrom Pavlom Ruskom občania, ktorí nechcú pozemky predať, nedohodnú na vyššej sume, aká im vyšla zo spochybňovaných znaleckých posudkov, bude ich zastupovať právnická kancelária advokátky Michaily Törökovej. "Odporučil nám ju Fedor Flašík."
Keď budú občania nakoniec vyvlastnení, ušetria 3 percentá na dani.
"Daň sa neplatí z prechodu - čo je prípad vyvlastnenia, ale iba pri predaji, teda prevode pozemku," povedal Procházka.
Najväčším vlastníkom, ktorý už svoje pozemky predal, bola cirkev. Dostala za ne zhruba 10 miliónov korún. Podľa znaleckých posudkov, priemerná cena za parcelu sa pohybuje rádovo v státisícoch až miliónoch korún. Na výkup pozemkov je podľa Vinca vyčlenených 350 miliónov korún.
Hodnota celkového majetku, ktorý slovenský štát odovzdá Kórejčanom, predstavuje približne 870 miliónov korún.
Kórejčania chcú dedinku
Konateľ spoločnosti Žilina Invest, exposlanec SDKÚ Branislav Orava, povedal, že kórejskí zástupcovia automobilky uvažujú nad tým, že by chceli bývať v samostatnej dedinke.
"Požiadali nás, aby sme sa pozreli po vhodných lokalitách, kde by mohlo stáť asi 60 rodinných domov," povedal Orava. Podľa neho by to mal byť "uzavretý priestor" akási kórejská dedinka na Slovensku. Zatiaľ nie je jasné, či by to malo byť pri Žiline alebo Bratislave.
Firmy, ktoré už zarábajú na investícii Kia/Hyundai
BRATISLAVA - Kórejská automobilka Hyundai/KIA ešte neminula z plánovanej asi 45-miliardovej investície u nás ani korunu, ale niektoré slovenské firmy už majú vďaka nej od štátu zákazky. Štát si ich najíma za peniaze daňových poplatníkov, lebo podľa rozhodnutia vlády ide o "významnú investíciu vo verejnom záujme".
Ani jedna z firiem nebola vybratá verejným konkurzom, ale výberovým konaním bez zverejnenia, z "dôvodu časovej tiesne," tvrdí generálny manažér akcie Stanislav Vinc.
Prvou bola spoločnosť PB Development, ktorá sa neskôr premenovala na Millenium Development. S tou podpísala zmluvu ešte vládna agentúra SARIO.
Spoločnosť mala na starosti identifikáciu pozemkov, na ktorých je plánovaná výstavba. Nerobila to však sama, jej subdodávateľom bola firma Kraft. Millenium Development mala za svoju prácu dostať 8 miliónov korún, uviedla STV v relácii Reportéri.
Mesto Žilina a obce, ktorých sa investícia týka, ale aj ministerstvo hospodárstva majú svojich ľudí v jednej z najdôležitejších firiem, ktorá riadi celú investíciu - v Žiline Invest. Všetci konatelia boli dosadení po "kamarátskej" linke. Stanislav Vinc bol tieňovým ministrom výstavby v ANO, Branislav Orava, zástupca obcí, bol poslancom za SDKÚ a Juraj Čermák je poradcom primátora Žiliny Jána Slotu.
Žilina Invest má podľa Vinca na svoju činnosť k dispozícii asi 38 miliónov korún. Platí z toho prenájom priestorov, autá, benzín, kopírky, platy a iné režijné náklady.
Žilina Invest robí manažérsky servis pre Govinvest I a Govinvest II. Tu je tiež konateľom aj Stanislav Vinc. Práve on musí byť podpísaný na všetkých zmluvách o výkupe pozemkov. Žilina Invest využíva podľa Vinca peniaze, ktoré štát požičal na tieto účely mestu Žilina.
"Je dohodnuté, že Govinvest I bude tá nová firma, ktorú kúpi spoločnosť Kia. Odkladáme do nej nadobudnutý majetok, najmä pozemky. Govinvest II zas nadobúda majetok pre Hyundai Mobis," vysvetlil Vinc.
Obe firmy vykupujú pozemky za štátne peniaze, Kórejčania potom na ich kúpu dostanú v rámci štátnej pomoci dotáciu.
Právny servis pre ministerstvo hospodárstva okolo tejto investície robí firma Avocat, s.r.o., ktorú na tieto služby využívajú aj Govinvest I a Govinvest II - podľa Vinca bezplatne. Práve táto spoločnosť oba Govinvesty založila. "Niekto musí byť pri zakladaní spoločnosti konateľom. Takže dočasne tam ako konateľa zapísali samých seba," vysvetľuje Vinc dôvod, pre ktorý sa konatelia tejto firmy dostali na krátky čas do orgánov Govinvestov.
Samotný výkup pozemkov zasa robia ďalšie dve spoločnosti. "V Žilina Invest sú na vykupovanie traja ľudia, je tam asi 4800 vlastníckych podielov na 220 hektároch. Spracováva to asi 40 - 50 ľudí. Museli sme si na to objednať verejným obstarávaním dve spoločnosti: IFI Group - tá robí výkup pre KIA a advokátsku kanceláriu Magdy Poliačikovej pre Hyundai Mobis," vysvetľuje Vinc.
Odhŕňanie ornice, robí spoločnosť Inžinierske stavby, Košice. Generálny manažér projektu Vinc tvrdí: "Všetko musí byť transparentné, Kórejčania sú pri výberoch firiem. Konkrétna spoločnosť, ktorá robí práce, samozrejme, nejaký zisk bude mať. Či sa môžu uliať nejaké peniaze bokom? To určite nie."
