BRATISLAVA - Obce budú možno už od budúceho roka podstatnú časť peňazí získavať priamo z daní, nie zo štátnych dotácií. Zmena sa volá fiškálna decentralizácia a veľa bude závisieť aj od toho, koľko sa obci podarí na daniach vybrať. Aj preto má nejedna obec obavy.

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) vypočítalo, aký dosah zmena bude mať na niektoré obce.

Ivachnová v okrese Ružomberok má oproti tomuto roku prísť o takmer 550-tisíc korún. Starosta Vladimír Guoth povedal, že ak to tak bude, "neviem, ako tu budeme živoriť". Tvrdí, že kým obce mohli vyberať poplatok z predaja alkoholu a tabakových výrobkov (do 30. apríla) , sa ešte dalo "nejakú korunu ušetriť", no s polmiliónovým výpadkom v rozpočte to nepôjde.

Veľký Ďur v okrese Levice by si, naopak, mal polepšiť - o zhruba 350-tisíc korún. Starostu Jána Hajka informácia zjavne potešila. "Nie je to veľká suma, ale na zaplatenie verejného osvetlenia obce by to stačilo," povedal.

Aj medzi mestami sú veľké rozdiely. Dolnému Kubínu ZMOS vypočítalo stratu na takmer 14 miliónov korún. "Je nezmyslom, aby mesto tým, že mu do 20-tisíc obyvateľov chýba približne 150, prišlo skoro o 14 miliónov korún," reagoval primátor Ľubomír Bláha. Toto by podľa neho úplne ochromilo chod samosprávy a zabrzdilo rozvoj mesta a jeho infraštruktúry.

Topoľčany by si síce mali polepšiť o zhruba 6 miliónov korún, no podľa prednostky mestského úradu Kataríny Krajčovičovej by to nestačilo. Len napríklad na materské školy im podľa nej v tomto roku chýba 8,5 milióna korún.

Prečo niektoré obce fiškálnou decentralizáciou stratia a iné, počtom obyvateľom približne rovnaké, získajú? "Znamená to, že dnes niektoré mestá a obce doplácajú na iné," tvrdí poradca ministra financií Peter Papanek. Navrhovaný model podľa neho vylučuje subjektívnosť pri poskytovaní dotácií zo štátneho rozpočtu. "Finančné zdroje sa budú rozdeľovať na základe jasných kritérií, ktoré budú platiť pre všetkých rovnako."

Návrhy zákonov o fiškálnej decentralizácii parlament pred prázdninami posunul do druhého čítania, rozhodnúť o nich by mal na jeseň. Ešte predtým ZMOS s ministerstvom financií prerokuje objem peňazí, na ktorom sú budúcoročné príjmy obcí založené. Združenie ho podľa jeho predsedu Michala Sýkoru žiada zvýšiť o 3 miliardy korún.

"O peniaze daňovníkov sa vždy zvádzajú vážne boje. Decentralizácia však nie je len o kompetenciách, ale aj o zodpovednosti pre čo najefektívnejšie využitie verejných financií," hovorí Papanek.

Čo je fiškálna decentralizácia

Je to zmena spôsobu financovania obcí. Spočíva v tom, že na výkon takzvaných originálnych kompetencií obce nebudú dostávať dotácie zo štátneho rozpočtu, ale budú ho financovať z daňových príjmov, a to z dane z príjmu fyzických osôb a miestnych daní.

V originálnej pôsobnosti obcí (miest) sú napríklad predškolské a školské zariadenia, sociálne zariadenia, niektoré nemocnice, komunálny odpad, osvedčovanie listín, územné plánovanie, miestna polícia či výber miestnych daní a poplatkov.

Výnos dane z príjmov fyzických osôb sa medzi obce rozdelí na základe niekoľkých kritérií - počet obyvateľov, počet detí vo veku 3-14 rokov a počet obyvateľov obce, ktorí dovŕšili vek 62 rokov. Štvrtým kritériom je veľkostná kategória obce.

Miestne dane v novom systéme majú byť fakultatívne. To znamená, že obec bude môcť rozhodnúť o výške sadzby príslušnej dane aj o tom, či tá-ktorá daň v obci vôbec bude zavedená.

Zdroj: internetové stránky ministerstva financií a splnomocnenca vlády pre decentralizáciu verejnej správy
(joč)

Predpokladaný dosah fiškálnej decentralizácie v roku 2005 oproti roku 2004

Zdroj: Združenie miest a obcí Slovenska