Pavel Štecha. FOTO - ČTK
Výtvarné nadanie mladého Štechu neuniklo už jeho učiteľovi na základnej škole. Ten Štechovho otca prehováral, aby poslal svojho syna študovať na umeleckú školu. "Ocko mi však povedal: Žiadne komunistické hviezdy maľovať nebudeš! Nemám za to naňho ťažké srdce, pretože, úprimne povedané - žiadnym maliarskym talentom som nebol," citoval slová Pavla Štechu český denník Mladá fronta Dnes.
Štecha absolvoval zememeračskú priemyslovku, a veľmi sa mu tam páčilo. Otec ho ovplyvňoval naďalej - prebúdzal v ňom občianske a vlastenecké vedomie. "Ocko jazdil po českých krajoch na ohromnej motorke značky Indian, nútil ma absolvovať spolu s ním výlety napríklad do Babičkinho údolia alebo k Masarykovmu hrobu. Pokloníš sa pánovi prezidentovi!, povedal mi. Namietal som, pripadalo mi divné niekomu sa klaňať."
Štecha popri tom fotografoval, pravidelne chodil do amatérskeho fotografického klubu, kde sa na jeho práce pozeral aj teoretik Ludvík Beran. Rozhodol sa, že pôjde študovať na FAMU. Nastúpil v roku 1967, začal cestovať na Západ, prežil augustový prevrat, Palachovu smrť. "Mal som silný pocit, že musím fotiť, čo sa tu deje," povedal MF Dnes. Školu skončil v úplne inej atmosfére, jeho sen o cestovaní sa rozplynul.
V roku 1989, keď sa začal objavovať so svojím fotoaparátom na tribúnach alebo na rokovaní vlády, bol už známym dokumentaristom, ktorému sa z voľnej tvorby občas podarilo niečo vystaviť, výnimočne i publikovať, píše MF Dnes.
Mnohým zostal v podvedomí najmä vďaka portrétu Václava Havla, ako v Národnej galérii "počúva" trúbenie anjela na obraze Majstra Theodorika. Za túto fotografiu dostal cenu na súťaži World Press Photo. Známa je aj jeho snímka dievčenskej ruky, ktorá podáva kvety policajtom s prilbami a štítmi 17. novembra 1989 v Prahe.
Pavel Štecha bol až do začiatku deväťdesiatych rokov odborným asistentom na FAMU. V roku 1993 sa stal šéfom novoutvoreného Ateliéru fotografie na Vysokej škole umeleckopriemyslovej a pôsobil tam aj ako profesor.
(čtk, kul)
