Rýchlostný kanoista Peter Páleš (nar. 7. 6. 1967) bude na olympiáde v Aténach najstarším športovcom v slovenskej výprave. To je jediný extrém v jeho profile. Peter je inak nenormálne normálny chlap, čo svojím pokojným životným príbehom môže až znervózniť priaznivcov s akčnejším vkusom.

"K vodáckemu športu som sa dostal prozaicky, prirodzene. Vyrastal som neďaleko jazera v Novákoch. Do lodenice ma priviedol starší brat, začal som so spolužiakom Janom Oršulom. Nelomcovali mnou žiadne veľké športové túžby, nezaspával som so vzorom z plagátu nad posteľou. Pádlovanie som bral ako nie najhoršie vyplnenie voľného času. Viac ma lákal kajak. Nebol práve voľný, tak som zakľakol do kanoe," spomína P. Páleš, ktorý v ňom kľačí a pádluje na ľavú stranu už šestnásty rok. Za ten čas nestihol žiadne športové ani životné eskapády. Nemá za sebou prenikavú slávu či búrlivácke obdobie. Nie je však žiadny introvert ani alibista v štýle, kam ma posadíte.

"Každý si je strojcom svojho šťastia," zhrnie klasicky s dobráckym úsmevom a dodá, že podmienky a ohodnotenie konkrétneho vrcholového športu sú vždy len odrazom ekonomického potenciálu a všeobecnej úrovne spoločnosti. Nikdy neľutoval, že roky driny investoval práve do vratkej lode. Nezožiera ho, že z hokejistov, s ktorými býval roky v ubytovni trenčianskej Dukly, sú dnes dolároví milionári. Bez štipky závisti sa pousmeje, keď si ako trojnásobný olympionik na autogramiáde môže nepovšimnutý čítať noviny, lebo decká obliehajú dvadsaťročné hokejové hviezdičky. Ale keď sa kohokoľvek v Trenčíne na Dukle spýtate na Petra, rýchlo sa pri jeho mene okolie vylieči aj z najskleslejšej nálady. Vzácny človek.

V Aténach štvrtýkrát vypochoduje na slávnostné otvorenie najväčšej športovej udalosti ako aktívny účastník. Prvýkrát nastupoval pod česko-slovenskou vlajkou v Soule 1988. "Naozaj si nepamätám, ako sa vtedy oslavovali zlaté medaily tenistu Miloša Mečířa ani chodca Jozefa Pribilinca, hoci sme bývali v spoločnom paneláku v olympijskej dedine. Ani striebro Slava Kňazovického v Atlante 1996". Príčina je prostá. Kanoistické súťaže vrcholia až v predposledný deň hier. Vývrtky v koncentrácii neprichádzajú do úvahy.

Absolvent Fakulty telesnej výchovy a športu bratislavskej Univerzity Komenského, manžel učiteľky - telocvikárky a bývalej plavkyne Zuzany Muchovej, nepozná nervozitu, ani keď sa na športovú dráhu neponáhľajú jeho dcéry Barborka (12) a Nina (8). "V budúcnosti sa teším na trénerskú dráhu. Baví ma robiť s deckami. Šport poskytuje v teoretickej oblasti veľa zaujímavých vedných odborov. Zásadou je, že človek sa nesmie v tréningu iba zodrieť, na optimálny výkon je potrebný aj pocit radosti, pohody."

Keď po posledných majstrovstvách Európy v Poznani nečakane skončil s aktívnou činnosťou jeho partner Kubica, myslel si, že sezóna sa skončila aj preňho. Po troch týždňoch pádlovania s Danielom Biksadským si však vybojovali v deblovke voľnú miestenku medzinárodnej kanoistickej federácie do Atén presvedčivým prvenstvom na majstrovstvách Slovenska.

Novozložená loď sa bude až do olympiády pripravovať na vode Nosickej priehrady v Nimnici. Nenápadne, v ekonomicky úspornom režime.

Pálešove vrcholy

OH

Soul 1988

7. miesto C1 -1000 m

Atlanta 1996

7. miesto C2 - 1000 m
8. miesto C2 - 500 m
(s Csabom Oroszom)

Sydney 2000

9. miesto C1 -1000 m

MS

1994, Mexiko

3. miesto C4 - 500 m
(Páleš, Kňazovický, Orosz, Filip)