zabezpečia, aby ostatných Srbov podozrivých z vojnových zločinov súdili doma - v Srbsku.
Ponuka sa týka najmä štyroch obvinených srbských generálov. Je vyústením diplomatického tlaku, ktorý Spojené štáty, posmelené zvolením prozápadne orientovaného prezidenta, začali tento mesiac na Srbsko nanovo vyvíjať.
Ratko Mladič je spolu s Radovanom Karadžičom obvinený zo zodpovednosti za masaker civilistov v Srebrenici v roku 1995 a údajne sa nachádza na území Srbska.
Washington svojou ponukou nepriamo svetu oznámil, že sa podľa USA Mladič naozaj skrýva v Srbsku a že najvyššie vládne kruhy majú určitý dosah na jeho prípadné objavenie. Srbsko to kategoricky odmieta.
Proti vydávaniu Srbov do Haagu stojí podstatná časť verejnosti, ktorá je unavená z pocitu kolektívnej viny a z hospodárskeho úpadku krajiny. Od vydania exprezidenta Slobodana Miloševiča v roku 2001 zosilneli hlasy kritizujúce Haag, že si na Belehrad "zasadol". Tie úspešne využili srbskí ultranacionalisti v nedávnych parlamentných voľbách.
Srbi si nakoniec zvolili prezidenta, ktorý chce s Haagom spolupracovať a zabezbečiť tak Srbsku dialóg s NATO a Európskou úniou. Podľa hlavnej žalobkyne haagskeho tribunálu Carly del Ponteovej však niektorí srbskí predstavitelia hrajú s Haagom dvojitú hru. Tento týždeň obvinila Belehrad z ďalšej zrady. Najnovší obvinený, Srb Goran Hadzič, vraj utiekol zo svojej dediny v severnom Srbsku. Zmizol len niekoľko hodín nato, ako Srbi dostali tajné informácie o jeho plánovanom zatknutí.
Spojené štáty vypísali odmenu za informácie o Mladičovi a Karadžičovi. Za každého 5 miliónov dolárov.
Podľa diplomatov sa obaja premiestňujú medzi niekoľkými skrýšami a chráni ich sieť tajných prívržencov. Karadžič sa údajne skrýva v horách východnej Bosny blízko hraníc so Srbskom. Pravidelne vraj prechádza horskú hranicu do Srbska, kde jednotky NATO nemôžu operovať. Mladič žil voľne v Belehrade až do vydania Miloševiča. Podľa anonymných zdrojov agentúry AP sa obaja uchádzajú o pomoc od nacionalistov v Rusku.
ZUZANA V. OČENÁŠOVÁ
