a tvoria hlavnú časť obratu pošty.
Liberalizácia poštového trhu podmienku jednotnej ceny odstráni. Prejaviť sa to môže tak, že napríklad za list z Bratislavy do Trnavy zaplatí zákazník inú sumu, ako za list do Košíc.
Na poštovú licenciu bude verejný tender. Predstavitelia Slovenskej pošty hovoria, že sa o ňu budú uchádzať. Ešte na jeseň tohto roku sa však pošta zo štátneho podniku pretransformuje na štátnu akciovú spoločnosť. Dôvodom je podľa pošty snaha o vyššiu konkurencieschopnosť, efektívnejšie využívanie majetku a zlepšenie kvality služieb. A aj lepšia schopnosť uspieť v roku 2008 v štátnom tendri.
O transformácii Slovenskej pošty sme hovorili s PETROM MARCIŠOM, riaditeľom pre správu majetku.
Ako pocíti obyčajný zákazník, že pošta je akciovou spoločnosťou?
Spoločnosť bude môcť efektívnejšie narábať s majetkom, napríklad odpredávať nehnuteľnosti, ktoré nevyužíva, bude môcť investovať do nových služieb. Ide o elektronickú službu, platobné portály - zákazník bude môcť komunikovať cez internet.
Zvýšia sa ceny?
Určite nechcem povedať, že ceny budeme znižovať, ale nechceli by sme ich zvyšovať výrazne. Vyššie ceny musíme odôvodniť oprávnenými nákladmi, schváliť ich musí Poštový úrad.
Prevozy zásielok do odľahlejších miest Slovenska stoja poštu viac ako zaplatí zákazník. Starostovia z malých dedín hovoria o rušení malých pôšt.
Zrušenie pošty musí odsúhlasiť Poštový úrad, ten rozhoduje napríklad aj o rozmiestnení poštových schránok. Neziskovú pobočku nemusíme rušiť, môžeme ju prenajať a za poskytovanie poštových služieb zaplatíme, alebo si v regióne nájdeme najlacnejšieho dopravcu, aby sme čo najviac znížili náklady.
A ako to bude s neziskovými poštami po roku 2008?
V dohľadom čase chceme riešiť zlepšovanie ekonomických výsledkov prevádzok, optimalizovať ich počet, prípadne nájsť iné spôsoby poskytovania poštových služieb. Vyjadrovať sa preto k spôsobu riešenia neefektívnych prevádzok po roku 2008 nepokladám za dôležité. Na druhej strane si nemyslím, že Slovenská pošta po roku 2008 opustí alebo zmení svoj zámer prevádzkovať predovšetkým ekonomicky efektívne pošty.
Otvorí sa aj možnosť privatizácie pošty?
Nie. Vlastníkom spoločnosti zostane štát, bude mať jedinú akciu zaknihovanú na meno. Na transformáciu pošty je vydaný špeciálny zákon. Preto o vstupe súkromného kapitálu budú musieť rozhodnúť poslanci. Pošta bude môcť vytvárať združenia založené na zmluvných vzťahoch s inými prevádzkovateľmi. Dnes je na Slovensku asi 30 konkurenčných firiem na doručovanie balíkov. Ak to pošta zváži, môže s nimi spolupracovať.
Do spoločnosti sa vloží celý majetok Slovenskej pošty?
Áno. Jeho účtovná hodnota sa pohybuje nad šiestimi miliardami. Pred vkladom treba urobiť jeho audit. Ten bude rešpektovať vyhláškové ceny.
Ktorého majetku sa pošta zbaví?
Kostra siete najväčších pôšt a štyri hlavné spracovateľské centrá zostanú vždy v majetku štátu. V katastri sa vyznačia vecným bremenom. Takto si štát zabezpečí poskytovanie univerzálnej služby, ak by Slovenská pošta po roku 2008 už nebola prevádzkovateľom. Predávať sa bude majetok, ktorý sa nevyužíva - rekreačné strediská, časť opravárenských stredísk.
Zmení sa po transformácii postavenie Poštovej banky?
Zásadná zmena sa neočakáva. V banke sme minoritným akcionárom, väčšinu má spoločnosť Istrokapitál. S bankou pripravujeme novú rámcovú zmluvu. Naša spolupráca je komerčná. Banka nám platí za služby, ktoré jej poskytujeme. Je pravdou, že v určitých produktoch si robíme vnútornú konkurenciu, nová zmluva by toto mala odstrániť.
