Predstaviteľ maďarskej avantgardy József R. Juhász prezentuje v Nitre tvorbu z rokov 1986 - 2002

Minulý týždeň otvorili v Nitrianskej galérii výstavu umelca, ktorého hlavnou formou vyjadrenia je popri experimentoch v poézii akčné umenie. Teda umenie, ktoré sa pohybuje na pomedzí divadla, tanca, pohybového predstavenia a ktoré často reaguje na sociálne a politické udalosti. JÓZSEF R. JUHÁSZ, známy pod prezývkou Roccó, je organizátorom najväčšieho festivalu akčného umenia TRANSART COMMUNICATION. Od roku 2000 pracuje s estetikom Jozefom Cseresom projekte Prečo by sme mali hovoriť pravdu. Napriek tomu, že v zahraničí takmer vždy reaguje na aktuálne politické, náboženské a sociálne problémy, sám seba za angažovaného umelca nepovažuje.

Čím bol pre vás rok 1986?

V tomto roku zakázali Iródiu - celoslovenské hnutie mladých maďarských spisovateľov žijúcich na Slovensku. Vtedy som sa zoznámil aj s vizuálnymi smermi v poézii. Bol to rok, keď som sa dostal do styku s avantgardným magazínom Magyar Mžhely. Vtedy som publikoval svoje prvé vizuálne poézie a zúčastnil som sa na prvých mailartových akciách. Otvoril sa mi svet avantgardy.

Vaša monografia, ktorú píše Michal Murin, vychádza v edícii Aktuálna avantgarda. Dá sa hovoriť o avantgarde v dnešnom umení?

Avantgarda je spôsob tvorby, vnímania sveta okolo nás alebo spôsob spracovania umeleckých zážitkov a do značnej miery aj experiment. Pre mňa avantgarda je a bude aktuálna, lebo nehovoríme o dielach, ale o tom, ako tvoriť.

Na výstave sú prezentované fotografie a rekvizity, videozábery z vašich akcií. Môže tento typ prezentácie presvedčivo hovoriť o umení akcie?

V roku 2001 som bol na festivale v Číne, kde je akčná forma umenia v nemilosti. Tam som počul zaujímavú definíciu akčného umenia - demonštratívna inštalácia. A to sedí aj na túto výstavu. Je tam stručný popis akcií, funkčné rekvizity, videozáznamy.

Prečo je v Číne akčné umenie v nemilosti?

Aj u nás existovalo akčné umenie počas komunizmu napriek tomu, že táto forma umenia mimo ateliérov bola ostro sledovaná. V Číne je to rovnaké. Dnešné čínske performance sú aj pre režim viac politické a radikálnejšie ako v krajinách, v ktorých komunizmus nie je.

Veríte v aktuálnosť akčného umenia?

Aktuálne trendy vždy boli a budú aktuálne. Umenie performance bolo najaktuálnejšie v sedemdesiatych rokoch, ale aj dnes sa píšu knihy, organizujú festivaly. Žije to ďalej, hoci nie tak intenzívne ako v minulosti. Ale v Číne je možno táto forma umenia práve teraz najaktuálnejšia.

Prečo ste vystúpili v roku 1991 proti výstavbe vodného diela Gabčíkovo?

Myslím si, že je to neznesiteľný zásah do prírody. Preto sme zorganizovali umelecký protest. Vtedy o tejto problematike hovorili politici, a nie odborníci. Ak by to bolo naopak, možno by to dnes vyzeralo inak.

Ako reagovali politici?

Priamo sa k tomu nevyjadrovali.

Považujete sa teda za angažovaného umelca?

Keď je nutné a možné, neskrývam svoj názor. Sám seba však za angažovaného umelca nepovažujem, pretože sa nevyjadrujem ku všetkým nedostatkom a problémom. Vyjadrím sa iba vtedy, keď cítim potrebu.

Dá sa uživiť týmto druhom umenia?

Dá sa z neho žiť rovnako ako zo vzduchu. Ja sa živím mimoumeleckou činnosťou, inak by som mal veľké existenčné problémy.

Čo znamená prezývka Roccó?

Roccó bol hlavným hrdinom juhoslovanského televízneho seriálu Po stopách diviaka. Ostal mi z neho idealizovaný obraz, mal som vtedy dvanásť rokov. Roccó sa vždy objavoval v nečakaných situáciách a súvislostiach, rovnako ako ja, keď ma otec nachádzal tajne fajčiť za domom.