V domácnosti sa sušia liečivé a aromatické rastliny, šípky, trnky, borievky, plody bazy čiernej, kvety lipy, rasca lúčna, pestrec mariánsky, vňate a listy viacerých záhradných a lesných rastlín - jahôd, ríbezlí či žihľavy.
Kvety a listy sušíme v lete v závislosti od počasia prirodzeným spôsobom 3 až 6 dní (na jeseň 1 až 2 týždne), vňate 6 až 10 dní a korene najmenej 3 týždne. Sušením rastliny strácajú na hmotnosti - vňať približne tri štvrtiny, listy štyri pätiny, kvety päť šestín a korene asi dve tretiny. Sušením by však nemali stratiť ani zmeniť farbu. Usušené časti rastlín (drogy) nesmú zvlhnúť a pohltiť cudzie pachy. Nesprávne sušenie zvyšuje obsah neúčinných rozkladových substancií, čím sa rastlina znehodnocuje. Správne usušené časti rastlín sa dajú ľahko drobiť a lámať. Počas extrémne daždivého a chladného počasia môžeme rastliny dosúšať umelým teplom.
Najvhodnejším a najrentabilnejším spôsobom sušenia liečivých rastlín je prirodzené sušenie. V domácnosti môžeme rastliny sušiť aj v teplej rúre na vhodných lieskach alebo na plechoch vyložených čistým bielym papierom. Počas sušenia rastliny alebo plody obraciame (okrem krehkých druhov, ktoré by sa mohli polámať). Sušíme pomaly pri miernej teplote (do 40 stupňov), aby sa nespálili. Vznikajúce pary odvádzame tak, že dvierka na rúre necháme trochu pootvorené.
Vňať niektorých liečivých a záhradných rastlín sušíme v riedkych, nie veľkých zväzkoch zavesených vo vzdušnom, tienistom, dobre vetranom a teplom prostredí. V obchodoch ponúkajú aj malé elektrické sušičky zeleniny, ovocia, liečivých a koreninových rastlín.
Správne usušená rastlina si musí zachovať pôvodnú farbu.
Po dokonalom usušení rastliny a plody hneď uskladníme do vhodného obalu. Skladujeme ich na suchom, dobre vetrateľnom mieste v papierových, jutových či plátenných obaloch (vreckách), alebo v dobre uzavretých nádobách, najlepšie so zabrúsenou zátkou. Chránime pred hmyzom, myšami, svetlom a vlhkom.
Doc. Ing.
VILIAM HORNIAK, CSc.
