Júl patrí medzi mesiace s najdlhším svetelným dňom, obyčajne býva najteplejší aj najsuchší. Naša činnosť v záhrade sa preto zameriava najmä na zavlažovanie. Veľa času nám zaberie zber ovocia i zeleniny a ich spracúvanie. Čo presnejšie robíme v tomto období?
m Na záhony vysievame šalát a špenát pre neskorý zber, čínsku kapustu, reďkovku, fazuľu, kaleráb a šalát pre výsadbu začiatkom augusta. Pre jesenný zber vysádzame skoré odrody karfiolu, kapusty, kelu a pór. Neskoré hlúboviny okopávame, vyplievame a pravidelne zavlažujeme. Zálievku môžeme občas spojiť s prihnojovaním. Týka sa to najmä zeleru.
m Vyväzujeme vysoké rajčiaky, odstraňujeme nežiaduce výhonky.
m Pravidelne zberáme uhorky nakladačky, ktoré hneď spracujeme. Nenechávame prerásť ani cukety a patizóny, naopak častým zberom ich nútime viac rodiť. Dokončujeme zber skorých hlúbovín. Keď začne žltnúť vňať cibule a kŕčik mäkne, vyberieme ju na riadky a necháme doschnúť. Pri daždivom počasí ju dosušíme v krytých priestoroch. Podobne postupujeme aj pri cesnaku a cibuli šalotke. Strukovú fazuľu zberáme postupne, podľa vývinu strukov. Postupne zberáme aj výhonky brokolice.
m Zalamujeme listy karfiolu, aby kryli vyvíjajúce sa ružice.
m Ak sa nám uvoľní záhon, vysievame rastliny na zelené hnojenie, ktoré na jeseň zapracujeme do pôdy.
m Pripravíme si záhony na sejbu zeleniny na prezimovanie, ktorú budeme vysievať v auguste a v septembri.
m Sledujeme dorastanie a dozrievanie cibule a cesnaku do zberovej zrelosti, predovšetkým v teplejších južných olastiach. Včasný a správny zber výrazne ovplyvňuje ich trvácnosť v zimnom období. Častou chybou býva oneskorený zber. Cesnakové hlávky sa začínajú rozpadávať na strúčiky a cibuli so zvädnutou vňaťou vyrastajú nové biele korienky. Najhoršie je, ak teplé a suché obdobie nevyužijeme na zber a prídu dažde. Cibuľu by sme mali vybrať, keď sa asi 75 percentám rastlín vňať položí na pôdu. Pre cesnak je znakom zrelosti na zber zmena farby listov, niekedy ich postavenia a vždy oddelené strúčiky.
m Je čas myslieť na vápnenie pôdy pod zeleninou, keďže je pomerne náročná na vápnik. Najnáročnejšie sú hlúboviny, zeler, mrkva, cibuľa, hrach, fazuľa. Lepšie je vápniť menej, ale častejšie. Ak obsahuje pôda dosť uhličitanov, nevápnime ju. Slabo kyslé pôdy vápnime mletým vápencom v dávke 0,2 kilogramu na štvorcový meter, ťažšie polovičnou dávkou páleného vápna. Vhodné je použiť vápenatohorečnaté hnojivá, dolomitický vápenec či horečnaté vápno. Vynikajúce sú cukrovarnícke saturačné kaly. Pálené vápno na hnojenie obsahuje 65 percent vápnika, mletý vápenec 35 percent, dolomitický vápenec 23 percent vápnika a 10 percent horčíka. Pri zakladaní kompostu je vhodné povápniť asi 3 kilogramy vápenného prachu na 100 kilogramov zeminy. Priamy kontakt páleného vápna s maštaľným hnojom alebo kompostom je nežiaduci.
m Pamätajme na ochranu proti aktuálnym chorobám a škodcom.
Ing. ŠTEFAN TÓTH
