FOTO - ARCHÍV TASR
Jedným z najznámejších slovenských prípadov smrti na dovolenke je nešťastný pád futbalistu Petra Dubovského, ktorý istý čas hral i za Real Madrid. Pošmykol sa a spadol pri vodopádoch na dovolenke v Thajsku.
V najobľúbenejších dovolenkových destináciách od začiatku tohto roka zomreli 7 ľudia zo Slovenska. Po dvoch v Taliansku, Španielsku a Chorvátsku, jeden v Egypte. Ani jeden turista nezomrel v obľúbenom Grécku, informoval SME riaditeľ konzulárneho odboru ministerstva zahraničných vecí Vladimír Urban. Povedal však, že s niektorými štátmi, napríklad s Českom, máme dohodu, že pohrebná služba môže previesť telo aj bez toho, aby o tom vedela ambasáda.
"Napríklad v Chorvátsku musí mať každá mŕtvola, ktorá ide smerom k nám, sprievodný list od veľvyslanectva. Urna však nie," povedal Urban. Teoreticky je teda možné, že tam zomrelo viac ľudí, ale nie je to veľmi pravdepodobné.
V Chorvátsku sa dovolenkujúci utopili, podobne aj v Egypte. V Španielsku jeden náš občan spáchal samovraždu.
Vo svete umierajú ľudia na dovolenkách aj preto, že stále viac ich vyhľadáva dobrodružstvo. Obľúbené je potápanie, rafting, horolezectvo, bungee jumping a iné. U nás sa na takýto typ dovolenky špecializuje cestovná kancelária Bubo travel.
"Za 12 rokov, čo fungujeme, sme mali dva smrteľné prípady," hovorí Miroslava Badinská. Jedným z nich bola smrť horolezeckého sprievodcu v Himalájach. Išlo však o samostatný výstup bez klientov. Druhým prípadom bola dopravná nehoda.
"Robíme napríklad rafting v Afrike na rieke Zambezi, rovnako ako bungee jumping, ale nemáme s tým problémy. Vždy využívame služby miestnych profesionálnych inštruktorov," povedala Badinská. Podľa nej sú výnimočné aj väčšie úrazy, do nemocnice sa dostane priemerne jeden človek za rok, ale skôr so zažívacími problémami.
"Taktika našich inštruktorov je, čo najviac ľudí vystrašiť, najmä pri cestách do Južnej Ameriky či Ázie, aby si dávali väčší pozor," povedala Badiská. Čo sa vraj nepovie trikrát, akoby sa ani nepovedalo. (rk)
Slováci v Chorvátsku najčastejšie havarujú O tragédiách turistov sme hovorili so slovenským veľvyslanecom v Chorvátsku JÁNOM PETRÍKOM.
Koľko úmrtí máte hlásených v tejto sezóne?
"Nahlásených máme dvoch utopených, obaja mali viac ako 50 rokov. Môže sa stať, ak niekto zomrel v posledných dňoch, že o tom ešte nevieme. Cítime však oveľa väčší nárast dopravných nehôd spôsobených Slovákmi. Vieme, samozrejme, len o prípadoch, ktoré nám boli hlásené. Napríklad nedávno mal nehodu motorkár a spolujazdkyňa má ťažký úraz."
Čím to podľa vás je?
"Hoci sa cesty zlepšili, pribudli diaľnice, nehody sa stávajú pri pobreží, kde cesty vedú cez mestečká. Keď je horšie počasie, veľa áut sa vyberie z pobrežia do mestečiek, spôsobuje to dopravný kolaps a vážne situácie."
Boli obaja mŕtvi poistení?
"Áno, nebol s tým problém. V minulom roku sa nám stalo, že sme mali prípady, keď sme riešili nepoistených ľudí. Náklady potom platí rodina a suma môže byť aj okolo 100-tisíc korún." (rk)
Potápanie v malých hĺbkach je nebezpečné
Skúsení potápači hovoria, že väčšina ich kolegov zomrie po ľudskej chybe, zlyhaní organizmu a nie po chybe prístrojov. "Potápanie v malých hĺbkach je paradoxne veľmi nebezpečné," povedal František Novomestský, potápač so 40-ročnou praxou, medzinárodný inštruktor a súdny znalec, ktorý sa zúčastňuje takmer na každej pitve potápačov na Slovensku, ale aj v Česku.
"Nedávno som robil pitvu potápača v Čechách, ktorý sa vynoril z hĺbky 3,5 metra v bazéne," upozorňuje uznávaný odborník, ktorý je aj prednostom Ústavu súdneho lekárstva Lekárskej fakulty v Martine. Možno ho prizvú aj k pitve nedávno zosnulého českého speváka Karla Zicha.
Svedkovia hovoria, že Zich sa na Kozike vynoril a skolaboval až na brehu. Možnou príčinou smrti podľa Novomestského bolo, že sa vynoril veľmi rýchlo so zadržaným dychom a "prišlo k pretlakovému poškodeniu pľúc, keď bublinky vzduchu prenikli do krvi".
Dôvodom podobných nehôd je podľa Novomestského "panický reflex suchozemca", keď vdýchne troška vody. "Je v panike, zľakne sa a rýchlo ide na hladinu," povedal. Skúsený potápač si uvedomuje, že 10 metrov pod hladinou pôsobí na človeka dvakrát silnejší tlak ako na hladine.
"Je to začiatočnícka chyba. Problém je, že kurzy potápania sa robia veľmi narýchlo a potom sa rýchlo všetci hrnú potápať do Chorvátska či do Egypta," myslí si Novomestský. Nie každá nehoda sa podľa neho končí smrťou, niektorým zostávajú trvalé následky, poškodenia mozgu, miechy alebo kostí.
(rk)
