Existujú tri rozdielne spôsoby, ako ľudia všade vo svete začínajú komunikáciu s cudzincom. Typ A - to sú ľudia, ktorí sa v prvom rade spýtajú, ako sa vo vašom jazyku povie ahoj. Typ B sa zaujíma o to, ako sa vo vašom jazyku povie ďakujem. No a typ C, ako sa povie do riti.
Celkovo je na svete, podľa mňa, najviac ľudí typu A. Pozdrav je predsa tým, čím sa začína nový vzťah, kontakt, priateľstvo. A o to, myslím si, ľuďom väčšinou ide. Japonci sú však bližšie k typu B, pretože považujú za dôležitejšie prejaviť cudzincovi vďačnosť a uznanie. Preto chcú v prvom rade vedieť, ako sa povie ďakujem.
Nedávno mi zatelefonovali z jedného bratislavského študentského divadla a poprosili ma o pomoc. Majú možnosť hrať v Japonsku, no potrebujú preložiť scenár do japončiny a poslať tam videozáznam predstavenia. Týchto mladých ľudí by som bez váhania zaradil do skupiny A, v žiadnom prípade nie do skupiny C. Veď ako sa ukázalo, nepoznajú japonské vulgarizmy.
Čo sa stalo? Japonsko chce od nich predstavenie pre deti, a tak si študenti vybrali ako predlohu známu knižku Ľudmily Podjavorinskej Čin Čin. A v tom je kameň úrazu. Čin Čin totiž v japončine znamená penis.
Po dohode so študentmi som napokon názov preložil ako Čan Čan. Takto napodobňujeme v japončine hlas čvirikajúceho vrabca. "Ale veď to znie rovnako," namietala režisérka.
Pre nás je v tom však podstatný rozdiel.
Zašiel som na skúšku divadelného súboru a v duchu som uvažoval, ako asi bude reagovať japonské publikum, keď z príbehu nebude rozumieť ani slovo, jediné, čo bude vytŕčať, bude po japonsky znejúce čin čin, čo v doslovnom preklade znamená "čuráčik". Najhoršie však vyznieva verš: "Čvirik s Činkou? Bude hádka! To je moja kamarátka!" Činko je už naozaj vulgarizmus. Upozornil som na to študentov a oni boli šokovaní. Rozhodli sa teda pre videozáznam predstavenia bez slov a ja som sa stal rozprávačom príbehu v japonskom preklade, bez slov nevhodných pre deti.
Neviem, či si Japonci tento kúsok vyberú, rozhodne by som to študentom želal. Viem, že príbeh o nezbednom vrabcovi je veľmi milý a tunajším deťom sa páči.
Aké je však zaujímavé skúmať cudzie jazyky, rozličné významy slov. To, čo je v jednom jazyku dobré, v inom znamená čosi zlé, niekedy je význam úplne prevrátený. Napríklad jama. V slovenčine je to diera v zemi, v japončine hora.
Verím, že ste typ osoby A alebo B a že pri stretnutí s Japoncom sa nebudete chcieť popýšiť novým slovíčkom. V tom prípade by sa vám nedostalo obdivu a uznania. Japonci totiž nenadávajú. A ak hrešia, nepoužívajú na to slová, ktoré súvisia so sexualitou. Takže opatrnosti nikdy nie je dosť.
Autor: MASAHIKO
