Robotník pri stroji vo fabrike na Horehroní pracuje už rok na živnosť. Predtým v rovnakej firme robil pri rovnakom stroji ako zamestnanec, ale firma sa rozhodla, že bude mať len desať zamestnancov v administratíve a na robotníckych miestach zamestná živnostníkov.

Živnosť sa mu však nepáči, lebo zmluvu má vždy len na tri mesiace a ku koncu nikdy nevie, či mu ju firma obnoví. Navyše si musí platiť účtovníčku. V menších firmách na Horehroní je podobne zamestnaných množstvo ľudí.

Predseda krajskej zložky Slovenskej živnostenskej komory v Košiciach Ervin Boháčik hovorí, že podobných prípadov je veľa na celom Slovensku, ale ľudia sa nesťažujú, lebo sa boja o prácu. Stretol sa už aj s predavačkami pri regáloch, ktoré pracovali na živnosť.

"Keď zamestnávateľ povie predavačke: Marienka, ak tu chceš predávať, vybav si živnostenský list a dostaneš o dvetisíc korún viac ako doteraz, samozrejme, že si ho pôjde vybaviť, inak by prišla o prácu. Na živnostenskom odbore sa jej nebudú pýtať prečo," povedal.

Nechce však útočiť iba na zamestnávateľov. "Často sú zamestnávatelia pritlačení zákonmi, odvodovými povinnosťami, platením za krátkodobú práceneschopnosť, aby nútili zamestnancov na živnosti. Keď má zamestnávateľ platiť zamestnancovi desaťdňovú práceneschopnosť, tak sa snaží, aby zamestnanec bol živnostník, aby mu nemusel platiť nič," hovorí Boháčik. Podľa neho sa to týka najmä menších zamestnávateľov. (rf)

Zamestnanec a živnostník

Odborári prepočítali, že ak zamestnanec zarobí 15-tisíc korún, ako živnostník by musel dostávať vyše 30-tisíc, aby si mohol zaplatiť rovnaké poistenie, aby mal náhradu za dovolenku, stravné lístky, pitný režim a ďalšie.