Americká polícia o vine ani o treste nerozhoduje nikdy, teda ani pri dopravných priestupkoch. Na to majú Spojené štáty súdy.
Policajné autá v Amerike majú bežne za predným sklom kamery. Policajti zastavenie vodičov, ktorých chcú obviniť z dopravného priestupku, filmujú vo vlastnom záujme - aby mali v prípade sporov dokumentáciu. Videozáznamy sa však na súdnom riešení bežných dopravných priestupkov uplatňujú málokedy.
Kontakt s policajtom sa pre obvineného vodiča skončí, keď podpisom potvrdí prevzatie bloku s vyznačeným priestupkom. Policajt vodiča poučí - a na bloku je to aj napísané - že podpis neznamená uznanie viny. Na bloku je zároveň údaj o výške pokuty, akú daný štát, okres či obec za uvedený priestupok uzákonili. Policajti teda majú možnosť vyznačiť, povedzme, nižšie prekročenie rýchlosti, než akého sa podľa ich radaru vodič dopustil, a tak pokutu znížiť.
Policajti pokuty nevyberajú. Ak sa vodič cíti v plnom rozsahu vinný, pokutu pošle poštou vyznačenému súdu či úradu. Ak vodič pokladá obvinenie za neopodstatnené, uskutoční sa súdny proces. Je ich toľko, že sa nimi najmä vo väčších mestách zaoberajú osobitné dopravné súdy a na obhajoby vodičov sa špecializuje množstvo právnikov.
Jedna z taktík je skomplikovať policajtovi dokazovanie na súde tak, že sa na rozhodujúce pojednávanie napokon nedostaví, čím je vodič obvinenia automaticky zbavený. Ďalšia taktika je pojednávanie čo najväčšmi oddialiť. Policajt sa na prípad čoraz horšie rozpamätáva a keďže on musí dokázať vodičovu vinu, a nie vodič svoju nevinu, jeho výpoveď je s odstupom času neraz málo presvedčivá a súd preto rozhoduje v prospech vodiča.
Napríklad pokuta za ignorovanie značky STOP sa v USA pohybuje podľa miestnych úprav od niekoľkých desiatok do niekoľkých stovák dolárov.
O úplatkoch dopravným policajtom sa toho medzi Američanmi veľa nenahovorí. Skôr sa občas vyskytne podozrenie, že miestni úradníci sa usilujú rôznymi machináciami domácim prominentom znížiť či odpustiť už udelené pokuty.
MARTIN VOTRUBA, Pittsburgh
