Slovenka Zuzana Egedová (uprostred) sa prebíja cez brániace hráčky Turecka Melike Bakirciogluovú (vľavo) a Kubra Siyahdemirovú (vpravo). Slovenky na bratislavských juniorských majstrovstvách Európy prehrali 56:65 a budú hrať iba v skupine o 9. - 12. miesto. FOTO TASR - PAVEL NEUBAUER
Slovenské basketbalové juniorky (do 18 rokov) budú hrať na bratislavských majstrovstvách Európy o 9. - 12. miesto. Tréner našich mladých hráčok Juraj Adamčík po stredajšej rozhodujúcej prehre s Turkyňami 56:65 označil vypadnutie z bojov o popredné umiestnenie za realitu. Pred šampionátom tvrdil síce čosi iné, ale veľmi opatrne. Predvčerom sa priznal k skorším vnútorným obavám o neslávnom konci, hoci ME ukončia až v nedeľu. Slovenky chceli hrať minimálne o štvrté miesto zaručujúce účasť na budúcoročných majstrovstvách sveta v Tunisku. A to je stratené.
Výkyvy akoby podľa plánu
Adamčíkov výber vlani v Paríži vyhral Európsky mládežnícky olympijský festival (EYOF). Kouč odmietal slovko "keby", teda ho vyslovme za neho. S Mariou Růžičkovou, členkou reprezentácie dospelých, krídelníčkou Hejkovej euroligového Šopronu, by sme zrejme do štvrťfinále postúpili. Piešťanská rodáčka patrí medzi najlepšie hráčky Európy v tejto vekovej kategórii (na vlaňajších septembrových ME v Grécku bola najmladšou účastníčkou). V basketbale jedna hráčka, navyše výborná strelkyňa, dokáže rozhodovať zápasy. Žiaľ, Růžičková je po operácii kolena.
Slovenky v Bratislave striedali dobré a zlé momenty priam v pravidelných intervaloch. Raz dávali koše pivotky, inokedy krídelníčky. To isté platí o obrane. Dlhé minúty v nej bolo ako na promenáde, ale vedeli sme zahrať aj tesne a agresívne. Dohromady to vyšlo iba proti Bulharkám. Bolo to jediné doterajšie víťazné stretnutie z piatich.
Slovensko sa v druhej polovici deväťdesiatych rokov pýšilo skvelou základňou mladých hráčok. Na ME junioriek 1996 boli druhé, o dva roky neskôr tiež strieborné. Najväčší úspech sme zaznamenali v deväťdesiatom siedmom na brazílskom svetovom šampionáte. Slovenky skončili tretie za USA a Austráliou.
Skvelá polovica deväťdesiatych rokov
V kádri sa v tých časoch vystriedali Kováčová, Janoštinová, Frniaková, Safaritová, Borovičková, Kozmonová, Lásková. Na všetkých troch podujatiach hrala najlepšie slovenská basketbalistka vlaňajška Zuzana Žirková. Každá z nich sa neskôr dostala do reprezentácie dospelých. Juniorky Kováčová a Janoštinová boli v striebornom seniorskom družstve na ME 1997. O dva roky neskôr sa Kováčová, Janoštinová, Frniaková a Žirková na kontinentálnom šampionáte v Poľsku zaslúžili o postup na sydneyskú olympiádu.
Na juniorských ME 2000 v Bulharsku však družstvo skončilo dvanáste, aj s výbornými hráčkami Číkošovou a Jalčovou. Slovensko nie je krajinou, ktorá by mohla mať večne dobré generácie nádejí, nech ide o akýkoľvek šport. Naša basketbalová základňa je minimálne desaťnásobne menšia ako ruská, francúzska, španielska, talianska, srbská, chorvátska i grécka. To je objektívny fakt, s ktorým nič neurobíme. A netýka sa to iba Slovenska. Na bratislavskom šampionáte chýbajú juniorky momentálnych ženských veľmocí z Česka či Poľska. Nehrajú ani Talianky, Chorvátky, Grékyne.
O sliepke a vajci
Jestvujú aj iné príčiny, s ktorým by sme mohli (a mali) niečo robiť. Okrem hokeja - a v poslednom období čiastočne i futbalu - mládežnícky šport živorí. Žiaľ, v kolektívnych športoch nielen v týchto kategóriách, ale všeobecne. Široká téma sa všeobecne zužuje na problém nedostatku financií. Motáme sa v začarovanom kruhu špekulácií, či bola skôr sliepka, alebo vajce. Či treba dať peniaze, až keď sa objaví talent, alebo vytvoriť systém podpory (prirodzene aj finančnej), aby sme nádeje vychovali. Logickejšia je druhá verzia, hoci v prípade ženského basketbalu sme mali sľubnú východiskovú pozíciu aj na prvú možnosť. Nevyužili sme ju.
Ak hovoríme o neúspechu súčasného Adamčíkovho výberu, jednou z príčin bolo nedostatočné zabezpečenie prípravy.
