Z nástenky uprostred dediny svieti červená hviezda s kosákom a kladivom. Pod ňou letáky a texty hovoriace o zhubnosti kapitalizmu a nutnosti návratu k socializmu. Vedľajší panel majú vyhradený mladí. Pod hlavičkou „ZO SZM informuje“ je plagát pozývajúci na tanečnú zábavu. Ďalšia nástenka je venovaná výročiu Slovenského národného povstania.
Tieto tri nástenky nie sú veselou spomienkou na slávnostnú výzdobu spred dvanástich rokov, ani exponátom v skanzene komunizmu. V auguste roku 2001 krášlili priestranstvo uprostred obce Vrchteplá neďaleko Považskej Bystrice.
Vysvetlenie sa ponúka pri pohľade do štatistík. V posledných parlamentných voľbách tu získala komunistická strana takmer devätnásť percent hlasov. Ak by sme však zostavili akýsi rebríček slovenských miest a obcí podľa podpory komunistov, bola by Vrchteplá až na 44. mieste.
Hladová dolina na Gemeri
V Sáse, malej dedinke na pomedzí okresov Revúca a Rimavská Sobota, komunistickú ani zväzácku nástenku nemajú. Tu však ani netreba veľmi agitovať. Percentuálny zisk komunistov bol v tejto obci vo voľbách pred tromi rokmi taký veľký, že na celoštátnej úrovni by im to zabezpečilo päťdesiatšesť kresiel v parlamente.
Paradoxom je, že aj keď tu mnohí v dobrom spomínajú na vládu jednej strany, zároveň sa hlásia k svojmu katolíckemu vyznaniu. Spojenie komunista-katolík nie je teda na Slovensku javom iba na najvyšších postoch.
Obchod je v Sáse počas dňa najživším miestom. Krčmu tu, podobne ako v ďalších dvoch susedných obciach, nemajú, a tak, keď si chcú dať chlapi pivo, zájdu do obchodu a vypijú ho tam. Krčma by sa vraj neuživila. Obchod sa tu však, ako hovorí predavačka, uživí celkom dobre.
Možno aj preto, že v susednej Ratkovskej Lehote nemajú ani ten.
Za dreveným stolom pred obchodom sedí starý muž. Predstavuje sa ako Vlado. Má vraj päťdesiatdva rokov, ale hustá špinavá brada a ošumelý výzor mu pridávajú minimálne ďalších pätnásť. V ľavej ruke zviera fľašu ovocného vína. Jeho najcennejší poklad. Pravú ruku vytiahne až vtedy, keď si chce pridržať fľašu, aby mu pri pití nespadla. Tri prsty na nej chýbajú.
„Som invalid,“ hovorí a po chvíli dodáva: „A ešte k tomu notorický alkoholik.“
Vlado sa živí tým, že občas niekomu pomôže pri práci okolo domu, za čo dostane desať až dvadsať korún.
„Nič tu nie je, vôbec nič. Žiadna robota široko-ďaleko. Ľudia sú tu chudobní,“ posťažuje sa a znovu si uhne z fľaše.
Jedinú pracovnú príležitosť poskytuje iba neďaleký poľnohospodársky podnikateľ. Tých pár voľných miest, ktoré mal, je však obsadených.
„Hladová dolina je to tu,“ zapája sa do debaty Vojto.
Je nezamestnaný ako takmer každý v tomto regióne.
„Komunisti podľa mňa nemali zlú politiku a keby boli trochu povolili, mohli tu vládnuť dodnes. Určite by sa nám nežilo takto zle,“ filozofuje.
Vojto robil naposledy na jednej z kozích fariem, ktoré tu vlastnil známy slovenský herec.
„Farmu zavrel a nás, ktorí sme tam robili, nevyplatil. Mne je dlžný vyše 56-tisíc, a to nerátam úroky. Aj som sa s ním súdil a aj som vyhral. Peniaze som ale doteraz nevidel,“ hovorí s krivdou v hlase.
Pocit beznádeje umocňuje v tunajších ľuďoch podľa neho aj to, že za prípadnou prácou nemôžu ani dochádzať.
„Autobus do Revúcej ide odtiaľto raz za deň, opačným smerom takisto. Do Rimavskej Soboty je to to isté. Navyše, raňajší autobus tam prichádza o pol siedmej a späť odchádza o štvrť na tri. Kto ma zamestná na sedem hodín denne?“
Podobná situácia je aj o tri kilometre ďalej, v Rybníku. Vo voľbách tu komunisti dostali takmer 24 percent.
„Čert nám bol dlžen túto demokraciu. Za socializmu bol poriadok. Každý mal robotu a dostával za ňu aj peniaze. Nemohlo sa stať, že by niekomu nedali výplatu, ako to robia dnes páni podnikatelia,“ velebí zašlé časy staršia pani na autobusovej zastávke.
„Veru tak. Ja som nebol komunista, ale vždy ich budem voliť. Za ich vlády sme sa mali totiž najlepšie aj my, obyčajní ľudia. Teraz sa majú dobre len boháči,“ súhlasí vedľa stojaci muž.
Je jasné, že rovnako ako v minulých, tak aj v nasledujúcich voľbách povedie ruky mnohých tunajších ľudí pri hádzaní hlasovacieho lístka do urny chudoba. Sú frustrovaní a podľa toho budú aj hlasovať. Nepôjde však ani tak o presvedčené „áno“ komunistom ako skôr o radikálne „nie“ súčasnej vláde, ktorá podľa tunajších ľudí neznamená žiadne zlepšenie života.
Vysťahovalectvo ako pred sto rokmi
Stačí iba zmeniť názov regiónu a mená obcí a predchádzajúce riadky sa môžu zopakovať. Situácia na východnom Slovensku, konkrétne v jeho severovýchodnom cípe, je rovnaká. Aj tunajší ľudia vidia východisko zo svojej biedy v návrate komunistov k moci.
Potvrdzuje to pohľad na posledné výsledky volieb. Komunistická strana získala v mnohých obciach od dvadsať do tridsať percent. Rovnako ako na Gemeri, aj tu ľudia používajú výrazy typu „zlatí komunisti“ či „za socializmu by sa to nemohlo stať“.
Čo je však pre tento región v poslednom období príznačné, je vysťahovávanie sa. Mladí odchádzajú za prácou a lepším životom do prosperujúcejších oblastí Slovenska, prípadne do zahraničia. Zostávajú len starí. Tak ako pred sto rokmi.
V Príslope, dedinke ležiacej za vodnou nádržou Starina, žilo ešte pred dvadsiatimi rokmi 227 obyvateľov. Dnes ich je tu o stopäťdesiat menej. Ich vekový priemer je málo pod šesťdesiat rokov. „Keď to takto pôjde ďalej a ľudia nebudú mať kde robiť, táto obec zanikne. Mladí sem prichádzajú už iba na leto, na rekreáciu, ale budú sem chodiť len dovtedy, kým budú žiť ich rodičia a starí rodičia,“ hovorí starosta Príslopu Ivan Kuzma.
Takmer polovica domov v obci je opustená. Na dobré časy Príslopčania spomínajú už iba ako na dávnu minulosť. Ešte pred pár rokmi všetci robili. Dnes robota nie je ani tu, ani nikde v okolí. Z celej dediny sú zamestnaní iba dvaja chlapi, ktorí každý deň chodia robiť do lesného závodu. Podobné je to aj v ďalších dedinách – Runine, Ruskom Potoku, Kolbasove, Uliči, Ubli.
Podobné starosti, podobné percentuálne zisky pre hlásateľov svetlých zajtrajškov.
Komunisti sú všade
Podľa posledného prieskumu verejnej mienky Komunistická strana Slovenska, vedená dnes zaťom Vasiľa Biľaka Jozefom Ševcom, by vo voľbách získala len 2,1 percenta hlasov.
„Treba ale rozlišovať medzi tým, aká je podpora nejakej strany, v tomto prípade komunistickej, a aké je hodnotové zázemie ľudí,“ hovorí sociológ Marián Velšic z Inštitútu pre verejné otázky.
Ako príklad uvádza porovnanie Slovenska a Českej republiky. Zatiaľ čo u našich západných susedov je Komunistická strana Čiech a Moravy (KSČM) štandardnou stranou s pomerne silnou podporou obyvateľstva, na Slovensku sú ľudia s komunistickými hodnotovými orientáciami rozptýlení aj v iných politických stranách, nielen v KSS.
„Podľa údajov z našej novej knihy sú u nás štyri percentá ľudí, ktorí deklarujú, že sú komunisti. Tých skrytých, ktorí vyznávajú komunistické hodnoty, je však až 16 percent. Prívržencov komunistickej strany máme teda u nás rozptýlených v iných politických stranách a samotná Komunistická strana Slovenska, ktorá by ich mala reprezentovať, je na okraji.“
Podpora komunistov v niektorých slovenských regiónoch má podľa M. Velšica priamu súvislosť s pretrvávajúcimi problémami týchto oblastí.
„Sú to regióny, ktoré sú tradične chudobné – boli chudobné aj za socializmu a ešte aj predtým. Ťahá sa to hlboko do minulosti a komunisti všade na svete získavali podporu práve medzi nižšími vrstvami spoločnosti. To, že tam ľudia tvrdia, že za komunistov im bolo lepšie, je ďalší rozmer hodnotenia terajšieho režimu. Hodnotia to z pohľadu vlastných ziskov a strát, zatiaľ čo vzdelanejší, mladší či mestskí ľudia sú zameraní skôr na abstraktnejšie hodnoty, napríklad politickú slobodu či možnosť sebarealizácie.“
Návratu komunistickej strany k moci sa u nás vraj zatiaľ netreba obávať.
„Iné by to bolo, keby KSS oslovila ľudí do takej miery, že aj tí, čo majú komunistické myslenie, ale sú prívržencami iných strán, by jej dali vo voľbách hlas. Komunistická strana by sa tak dostala do parlamentu a stala by sa reálnou politickou silou. Oveľa väčšou hrozbou je však to, že komunisti infiltrovaní do iných politických strán budú tvoriť krídla a frakcie, ktoré budú negatívne ovplyvňovať reformu. To je teraz prípad SDĽ,“ hovorí Marián Velšic.
ANDREJ ŠIMONČIČ
FOTO – AUTOR
