i 1990 bol vymenovaný do funkcie riaditeľa ČSTK na Slovensku, kde pôsobil do roku 1992.
Ľubomír Feldek sa s ním 19. novembra rozlúčil básňou Úsmev na nebi.
Úsmev na nebi
(Za Etulom Štúrom)
Ach, bol to pravý džentlmen,
akých sa rodí iba málo!
Stretnúť ho v ktorýkoľvek deň
len úsmev stretnúť znamenalo.
Ak si aj za úsmevom čítal
starosti – prepadli sa v ňom.
Na problém si sa darmo pýtal -
Etulo mávol úsmevom:
„Ten môj nestojí za záujem!
Porozprávaj mi ty ten svoj -
až po tebe sa posťažujem.“
Tak úsmevom ťa vyliečil
a zároveň aj presvedčil,
že on je vlatne bez problému…
…A na pohreb dnes prišli sme mu.
Smrť – džentlmenka mala o ňom
prehľad a pretromfla ho zdarne.
„Až po tebe!“ jej vravel márne.
Musel ísť prvý. Smrť až po ňom.
Bez úsmevu sú pohreby.
Aspoňže Pána Boha v bôli
a starostiach dnes uchlácholí
Etulov úsmev na nebi.
