Prezident Vladimir Putin v stredu podporil návrh vlády o postupnom prechode armády z povinnej služby na profesionálnu. Reforma armády by sa mala podľa terajšieho projektu skončiť v roku 2010. Jej konečnú podobu však ministerstvo obrany predstaví až o tri roky.
Podľa expertov bude mať na reformu armády najväčší vplyv celkový ekonomický stav krajiny.
Hoci sa ruská ekonomika v posledných dvoch rokoch pomaly spamätáva z krízy v auguste 1998, stav ruskej armády sa dá popísať jediným slovom: kríza.
Vládny projekt nie je prvým pokusom zlepšiť stav armády. Už v polovici roku 1996 podpísal vtedajší prezident Boris Jeľcin dekrét o prechode k profesionálnej armáde. Dokument predpokladal, že v roku 2000 skončí v Rusku povinná vojenská služba. Už po niekoľkých mesiacoch sa ukázalo, že časovo je reforma nereálna. Niekoľko rokov sa nič nedialo, až tento rok začal kabinet Michaila Kasjanova rozpracovávať nový plán. Do projektu sa zapojili i politické strany.
Nakoniec vláda prijala za svoj návrh pravicových poslancov dumy.
Náčelník ruského generálneho štábu Anatolij Kvašnin, momentálne na konzultáciách v Bruseli, vyhlásil, že armáda sa v dohľadnom čase úplne nevzdá povinnej služby. Tá sa každý rok týka 200-tisíc mladých mužov, ktorí musia odslúžiť dva roky. Kvašnin zároveň podotkol, že reforma pôjde v etapách a zatiaľ budú profesionálni vojaci nasadzovaní iba v krízových oblastiach. To sa napokon už niekoľko rokov deje – ruskí vojaci zmluvne slúžia v Tadžikistane a Čečensku. Preto ani nie je tento typ služby medzi mladými ľuďmi práve populárny. A nie je to len vďaka tomu, že šikanovanie, po rusky „dedovščina“ je prejavom viac než častým.
Niektorí experti dokonca tvrdia, že bojovať za peniaze sú ochotní tí, ktorí už nemajú čo stratiť. Teda ľudia s kriminálnou minulosťou, s problematickým vzťahom k alkoholu a drogám a so zvýšenou agresivitou. I tak si však ruská armáda ako celok udržiava vysokú dôveru u verejnosti.
Podľa ekonómov bude stáť prechod armády na iný typ služby stovky miliárd rubľov. Terajšie prepočty ukazujú, že sprofesionalizovanie jednej divízie vyjde najmenej na štyristo miliónov rubľov. Pribudne aj nezamestnaných, čo sa opäť odrazí na štátnom rozpočte. Navyše bude treba pre profesionálnych vojakov vypracovať systém sociálnej podpory, ktorý dnes prakticky neexistuje.
Nie všetci generáli sú novým návrhom nadšení. Mnohí sú presvedčení, že profesionálna armáda nezodpovedá tradíciám ani geopolitickému postaveniu Ruska.
Generáli si však sú vedomí toho, že reforma sa uskutočniť musí. „Ak to neurobíme, tak o desať rokov bude bojaschopnosť armády veľmi problematická,“ vyhlásil generál Vladislav Putilin z generálneho štábu.
Autor: JANA USTOHALOVÁ, Moskva pre SME
