FOTO – TASR/EPA

i budú konzultácie medzi 19-člennou Severoatlantickou radou a Ruskom prebiehať ako medzi dvoma rovnocenným partnermi. Nie 19 plus jeden, ale dvadsať. Rusko sa ukázalo v protiteroristickej koalícii ako skutočný partner. Prečo ho teda neodmeniť?

Veto – jedna z implikácií

Zmena má zatiaľ len hrubé obrysy. Na formálnu dohodu si budeme musieť ešte počkať. Iniciatíva vyšla zo strany britského premiéra Tonyho Blaira. Jeho list kolegom z aliancie z minulého týždňa odporúča vytvorenie nového kontaktného orgánu namiesto terajšej Stálej spoločnej rady NATO-Rusko, ktorú Rusko dlhodobo kritizovalo a de facto v nej nepracovalo.

Verejnú publicitu dostal návrh s návštevou generálneho tajomníka NATO Georgea Robertsona v Moskve. Padli tu mnohé zaujímavé slová – a padli niektoré tabu. Rusko bude môcť zasahovať do rozhodovacieho procesu aliancie. Robertson na priamu otázku spravodajcu Reuters nevylúčil ani právo Moskvy na veto. „Je to jedna z implikácií,“ povedal.

Rusko a NATO majú v dnešnej situácii nutne rovnaký pohľad na aktuálne globálne hrozby: terorizmus, organizovaný zločin, nešírenie zbraní hromadného ničenia. Robertson označil tieto oblasti ako pole užšej spolupráce. Spomenul aj súčinnosť v mierových operáciách, kde ešte celkom nedávno nešlo všetko hladko (stačí spomenúť svojvoľné kroky ruských mierových zborov v Kosove – keď predtým Moskva absolútne odmietla zásah NATO proti Miloševičovej Juhoslávii).

Čo sa však týka veta – „bude to závisieť od predmetnej veci, ako aj… ale ešte nie sme na tomto stupni. Skúmame to, a toto je jedna z implikácií, ktoré bude treba zvážiť,“ povedal Robertson vo štvrtok.

A čo rozširovanie NATO?

Za hlasovacie právo pre Rusko sa už vyslovili aj premiéri Talianska, Kanady, Nemecka a aj prezident USA George Bush. Nie všetky členské štáty NATO však budú mať na vec rovnako jednoznačný náhľad ako Tony Blair. Medzi prvými verejne odmietol návrh predseda vojenského výboru NATO, nemecký generál Harald Kujat. Stála spoločná rada podľa jeho slov zatiaľ postačuje.

Rozpaky možno čakať u nových členov aliancie, ktorí sa ponáhľali do náručia NATO práve zo strachu pred Ruskom. Nehovoriac o tých, ktorí majú do NATO čoskoro vstúpiť. Slovensko ešte donedávna a pobaltské štáty stále trápi jediná vec – či sa v roku 2002 dostanú do NATO a do akej miery im môže poškodiť ruské „net“.

Aliancia už roky doslova zdôrazňuje, že v otázke rozšírenia Rusko právo veta nemá. Britská BBC v analýze píše, že Putin naznačil súhlas so vstupom Pobaltia do aliancie výmenou za vyrovnanie vzťahov Rusko-NATO.

Hranica v piesku

Treba vymedziť, v ktorých veciach Rusko hlas, respektíve veto nebude mať. A to zatiaľ nikto presne neurobil. Pôjde zrejme o otázky „tvrdej obrany“, otázky vojenskej súčinnosti jednotlivých členov NATO (čo by sa mohlo zmeniť vstupom Ruska do aliancie – ale ten včera Vladimir Putin vylúčil).

Robertson napokon včera povedal novinárom, čo mu o práve veta povedal Putin – Rusko vraj nechce „spomaliť alebo neutralizovať prácu NATO, a nie je to ani snaha získať právo vetovať to, čo NATO robí“.

Je vám to jasnejšie? Pozorovatelia hovoria o „hranici v piesku“. „NATO vniká do neznámych vôd a musí mať vopred na pamäti, čo to môže znamenať,“ povedal ČTK nemenovaný diplomat v bruselskom sídle NATO.