Obyčajné upršané novembrové predpoludnie. A predsa stretnutie prežiarené gréckym slnkom – jednu z pracovných skúšok novopripravovaného muzikálu Grék Zorba v Divadle Andreja Bagara v Nitre navštívila vnučka Gréka Zorbu ANNA GAJGEROVÁ. Videla nielen pracovnú časť skúšky kompletného muzikálu, ale stretla sa aj s režisérom nitrianskej inscenácie Jozefom Bednárikom, a aj s hercami a tanečníkmi. Pred skúškou poskytla Anna Gajgerová pre SME exkluzívny rozhovor.

Ako žije Zorba vo vašich spomienkach?

„Keď Zorba zomrel, mala som rok a pol. To, čo o ňom viem, je najmä z rozprávania rodičov. Dnes mám za sebou mnohé životné skúsenosti, ale bola by som šťastná, keby som zdedila aspoň niečo z jeho vlastností. Verím, že v mojej krvi koluje aspoň trochu z tej energie a vitality. Chcela by som byť Zorbom. Mnohí by sme ním chceli byť.“

Zorba je postava známa na celom svete. Na Slovensku nielen zo skvelého filmového stvárnenia Anthonyho Quinna, ale aj Vlada Müllera v divadle v sedemdesiatych rokoch. Ako ho vnímajú ľudia vo svete?

„Teší ma, že skoro všade, kam prídem, ho poznajú. Nielen prostredníctvom filmu, ale aj vďaka skvelému románu Nikosa Kazantzakisa. Ale nie všade vedia, že Zorba bol reálny človek. Mnohí si myslia, že to bola len literárna či filmová postava.“

Prečo sa ľudia aj po toľkých rokoch a s prílevom nových hrdinov neustále vracajú k starším postavám z minulosti? Čím to je, že aj toto dielo je neustále žiadané?

„Človek potrebuje žiť svoj život slobodne. A to je asi najcharakteristickejšie pre Zorbu. Tým nás neustále oslovuje. Zorba mal sedem detí: štyri dcéry a troch synov. Keď mu zomrela jeho manželka a deti odrástli, začal žiť v hoteloch. Veľa cestoval – napríklad po území bývalého Sovietskeho zväzu.“

Prečo žil v hoteloch?

„Hovorieval, že len v hotelovej izbe sa cíti skutočne voľný a slobodný. Bez príslušnosti a vzťahu ku konkrétnej stoličke, obrazu, posteli. Ani ten najmenší predmet nesmie obmedzovať môj život, moju existenciu! Dnes som tu a zajtra tam! V jednom liste, ktorý napísal Kazantzakisovi, hovorí: To, čo chcel Boh odo mňa, to som aj urobil: splodil som deti. Ale nechci odo mňa, Bože, aby som miloval iba moje deti, len moju rodinu. Ja chcem byť slobodný a chcem milovať aj tých ostatných ľudí, ktorých stretnem na púti svojho života.“

Verím, že to, čo na literárnom hrdinovi môžeme obdivovať, nemusí byť pre jeho najbližších tým najpríjemnejším. Ako jeho prejavy slobody vnímala rodina?

„Nie veľmi dobre. Doslova trpela. Zorba s mojou mamou, jeho najmladšou dcérou Jekaterinou, boli v závere života spolu. A opäť: bývali len po hoteloch. Ostatné deti hovorili: Áno, náš otecko je najlepší, miluje celý svet! Ale zabúda, že občas treba milovať aj svoje vlastné deti! Zorba vravieval: Láska je taká veľká, že sa nedá odmerať, koľko vám jej mám dať!“

Je román úplne pravdivý?

„Rada by som poopravila – v románe Nikosa Kazantzakisa vystupuje druhá Zorbova žena Ljuba. Nijaká Ljuba v skutočnosti neexistovala. Zorba, môj starý otec, sa už nikdy po smrti svojej manželky neoženil. A ešte: Zorba nikdy nebol na Kréte. To len Kazantzakis miloval Krétu a chcel opísať, ako tam žijú ľudia. Aký svet a zvyky tam vládnu. Preto umiestnil príbeh románu o Grékovi Zorbovi do prostredia tohto ostrova.“

Zorba nikdy nebol na Kréte?

„Presne tak: Nikdy. A tá baňa, tá bola na Peloponéze. Kazantzakis bol nadšený Zorbovou osobnosťou, že mu neraz počas jeho života vravieval: Chcem niečo o tebe napísať! A Zorba mu odpovedal: Dobre. Ale len vtedy, až zomriem. A tak sa aj stalo. Román Zorba vznikol až po jeno smrti.“

Mnohé si spisovateľ domyslel?

„Už len napríklad samotný názov diela. V origináli znie O živote a činoch Alexisa Zorbasa. Pritom skutočné meno Zorbu je Jorgas a nie Alexis.“

Jorgas Zorba?

„Jorgas Zorbas. Vôbec nie chudobný, ale bohatý. Veľký podnikateľ a cestovateľ. Bez druhej manželky Ljuby. Nikdy nebol na Kréte. A bol väčším džentlmenom, ako je vykreslený v románe.“

Autor: SVETOZÁR SPRUŠANSKÝ(Autor je dramaturg divadla DAB Nitra)