* Slovenské zákonodarstvo doteraz nekodifikovalo pojem domáce násilie ani násilie voči ženám.

* Slovensko prijalo viaceré medzinárodné dokumenty, v ktorých sa k tomu zaviazalo, ale záväzky si neplní.

* Hoci to ministerstvo práce deklaruje, na Slovensku neexistuje podľa údajov mimovládnych organizácií ani jeden špecializovaný útulok výhradne pre týrané ženy. Vo svete sú útulky bežné. Tie, čo u nás sú, slúžia širšie chápaným sociálnym prípadom. Poskytujú len holé ubytovanie bez poradenstva a ďalších nevyhnutných služieb.

* Veľa týraných žien u nás uteká pred násilníkom z bytu narýchlo bez peňazí, osobných vecí, dokladov a kľúčov. Okresné úrady nedefinujú ich situáciu ako hmotnú núdzu.

* Naše zákonodarstvo pokladá za ublíženie na zdraví takú ujmu, ktorá si vyžaduje minimálne sedemdňovú práceneschopnosť. Väčšina násilníckych prípadov sa tak nerieši na súde, ale len na priestupkovom oddelení okresného úradu.

Obete pochádzajú často z bezchybných manželstiev

* Až 90 – 95 percent obetí domáceho násilia sú ženy.

* Okolo 80 percent klientok krízových ženských centier sú zamestnané ženy väčšinou z manželstva s bezchybnou povesťou, ktoré navonok pôsobia ako osoby, ktoré sa dokážu ochrániť.

* Iba necelých 20 percent žien-obetí týrania sú sociálne či inak hendikepované osoby, napríklad na materskej dovolenke, nezamestnané, na invalidnom dôchodku a podobne. (ru)

BRATISLAVA – Ťahanie za vlasy. Facky. Sácanie. Týmto sa týranie ženy neraz len začína. Skončiť môže napokon napríklad škrtením.

Muži sú vynaliezaví. Pani Annu začal jej manžel týrať tak, že za prvú obeť si vybral jej psíka. Keď nebola doma, nechal ho hladovať.

Prípadov týrania žien je veľmi veľa, rovnako ako ich foriem. U nás však nejestvuje nijaký výskum ani monitorovanie domáceho násilia.

Mimovládne organizácie tvrdia, že úradom tento stav vyhovuje, lebo môžu uvádzať, že domáce násilie je u nás nepodstatný problém. Vo svete však prieskumy prezrádzajú, že násilie pociťuje každá piata až desiata žena. Rakúske výskumy hovoria o každej piatej a naši odborníci sa zhodujú v názore, že slovenská realita je rakúskej veľmi blízko.

„V probléme domáceho násilia na Slovensku sa najmenej pozornosti venuje práve týraným a bitým ženám,“ povedala expertka na túto oblasť Eva Sopková. „Existuje veľa mýtov, ktoré pôsobia na verejnosti, laickej aj odbornej.“

Týraním nemusí byť len fyzické násilie. Stačí, keď muž dáva najavo svoju prevahu, kontroluje manželku na každom kroku, zamyká ju v byte, snorí v jej veciach, alebo len jednoducho vyvoláva ťaživú atmosféru. V istej domácnosti sa napríklad pravidelne začínal rituál psychického týrania ostentatívnym šťukaním prepisovacím perom.

Niekedy zasa to, čo zvonku vyzerá ako psychické násilie, ním nie je. „Medzi bežnou manželskou hádkou a násilím je podstatný rozdiel,“ hovorí riaditeľka košického krízového centra Fenestra Monika Grochová. „Pri hádke ide o konflikt dvoch rovnocenných osôb. Pri násilí sa stretnú nerovné sily a nerovná moc. Jedna zo strán sa vyhráža fyzickou silou, je niečím ozbrojená alebo dáva najavo, že disponuje financiami. Tých foriem je veľa.“

Podľa ďalšej expertky právničky Zuzany Magurovej u nás doteraz nebola prijatá špeciálna úprava týkajúca sa domáceho násilia. „Je zarážajúce, že skutková podstata trestného činu týrania zvierat bola do Trestného zákona zaradená v roku 1991, a trestného činu týrania blízkej osoby až v roku 1999.“