V Británii by sa súčasťou amerického systému protiraketovej obrany mohlo stať vojenské komunikačné centrum v Menwith Hille. FOTO - ČTK
Pentagon zatiaľ schválil výstavbu dvoch základní systému. Prvá bude na Aljaške a mala by dokonca začať fungovať už tento rok v septembri, druhá v Kalifornii. O vzniku ďalšej základne alebo základní sa uvažuje na území Európy, v krajine, kde to podľa predpokladov spôsobí najmenšie problémy. Doteraz sa najčastejšie hovorilo o Británii, v poslednom čase sa spomína aj stredná Európa.
Poľsko
Podľa včerajšieho vydania denníka Gazeta Wyborcza, odvolávajúceho sa na zdroje z Pentagonu, je najvážnejším kandidátom na umiestnenie základne protiraketového systému Poľsko. Americkí experti si vraj už prezreli niekoľko miest na juhu krajiny. S výstavbou základne, na ktorej bude umiestnených desať rakiet, by sa mohlo začať v roku 2006. Náklady by hradili Američania, dajú sa dokonca očakávať aj iné ekonomické kompenzácie.
Pentagon aj poľská vláda však tvrdia, že sa o veci diskutuje iba vo všeobecnej rovine. "Spojené štáty nepredložili nijakú konkrétnu ponuku," povedal ČTK hovorca ministerstva zahraničia Boguslaw Majewski.
Česko a Maďarsko
Podľa iných informácií sa uvažuje aj o Česku a Maďarsku, prípadne o Rumunsku a Bulharsku. S účasťou na programe dokonca počíta vlani vypracovaná bezpečnostná stratégia Českej republiky. Minister zahraničia Cyril Svoboda však včera odmietol špekulácie, že by počas svojej prebiehajúcej návštevy Washingtonu rokoval aj o tejto téme.
"V našom prípade je to určitá možnosť, ale zďaleka nie istá. Ak sa rozhodne, že by to bolo v Česku, musí to najprv schváliť vláda a potom parlament," povedal český minister obrany Miroslav Kostelka.
V Maďarsku je účasť na programe už dva roky predmetom politických konfliktov medzi vládou a opozíciou. Opozícia obviňuje premiéra Pétera Medgyessyho, že o rozmiestnení rakiet rokoval počas svojej návštevy v USA pred dvoma týždňami. Vláda to popiera. Opozičný Fidesz však presadil zvolanie bezpečnostného výboru parlamentu. "Existuje principiálna zhoda, chýbajú však konkrétne plány," povedal na zasadaní výboru námestník štátneho tajomníka ministerstva zahraničia Gábor Bródi. Pripustil však, že v tejto veci prebiehajú konzultácie expertov. "Ak takúto žiadosť dostaneme, Maďarsko nesmie meškať s jej prijatím," povedal ešte na konci roku 2002 minister obrany Ferenc Juhász.
Protiraketová obrana
"Otázkou tiež je, čo konkrétne by chceli rozmiestňovať," hovorí bezpečnostný analytik Péter Tálas. Protiraketový systém má veľa súčastí, v jednej krajine môžu byť samotné rakety, v inej radary na zachytenie cieľov, ktoré chcú zničiť.
Cieľom dnešného protiraketového systému, obmedzenejšej verzie programu "hviezdnych vojen" z osemdesiatych rokov minulého storočia, nie je zadržať hromadný útok komunistických krajín, ale jednotlivé medzikontinentálne rakety nedemokratických režimov, vyzbrojené napríklad atómovými hlavicami. Protiraketový systém by útočiace rakety ničil vlastnými raketami v čase, keď sa tie nachádzajú mimo atmosféry.
Program je však aj z technického hľadiska veľmi kontroverzný, nevyskúšaný a podľa mnohých odborníkov nikdy nebude spoľahlivo fungovať. Jeho osud môžu zmeniť aj výsledky amerických prezidentských volieb. Ak ich vyhrá kandidát demokratov John Kerry, dá sa očakávať jeho obmedzenie.
