Sú pre pacientov lepšie putá, alebo sieťové postele?

BRATISLAVA - Slovenské ministerstvo zdravotníctva si myslí, že českí kolegovia ustúpili mediálnemu tlaku, keď zakázali používať sieťové postele vo všetkých zdravotníckych zariadeniach. U nás sa o podobnom opatrení zatiaľ len uvažuje. Kedy sieťové postele

Stanovisko Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) hovorí, že sieťové postele nepatria do starostlivosti o psychiatrických pacientov, pretože sú z hľadiska ľudských práv nedôstojné a ponižujúce, a zároveň nie sú ani bezpečné. Darina Sedláková, zástupkyňa WHO na Slovensku, hovorí, že na upokojenie pacienta sú aj iné možnosti, a to vyššie dávky sedatív alebo rôzne mechanické pomôcky na pripútanie pacienta k lôžku (napríklad popruhy). Primár psychiatrického oddelenia a predseda Ligy za duševné zdravie Peter Breier hovorí, že keby naša spoločnosť mala toľko peňazí, aby pri každom pacientovi mohol sedieť opatrovateľ, bolo by to skvelé a nepotrebovali by sme sieťové postele. FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ

V českých klinikách a ústavoch zostanú sieťové postele do konca roka, pevné klietky ministerstvo zrušilo okamžite. Diskusia okolo sieťových postelí sa obnovila po tom, ako známa anglická spisovateľka Joanne K. Rowlingová, autorka kníh o čarodejníkovi Harrym Potterovi, odovzdala českému veľvyslanectvu v Londýne kritický list. V ňom podľa hovorcu veľvyslanca Davida Frousa "kritizovala prax v českých ústavoch ako takú, a to, že deti a dospelých držia v klietkach".

Hlavný odborník pre psychiatriu na Slovensku Pavol Černák hovorí, že "až 99 percent psychiatrov je za používanie sieťových postelí, samozrejme v indikovaných prípadoch". Hovorca Mikloši pripomína, že "ide tu o historický aspekt, kde anglosaská psychiatria inklinuje skôr ku priväzovaniu a izolácii a stredoeurópska k použitiu sieťovanej postele". Európa nemá na sieťové postele jednotný názor.

Naši psychiatri tvrdia, že sieťová posteľ je dobrým riešením, podľa nich v nej pacient trávi len nevyhnutne krátky čas. Veria, že minister Zajac nepôjde po vzore českého ministra. "Sieťové postele slúžia na ochranu pacientov - napríklad, keď nie sú zorientovaní, aby nespadli z postele, alebo keď sú agresívni, aby neublížili sebe a okoliu," povedal Tibor Ďurian, riaditeľ psychiatrickej nemocnice v Kremnici. Postele so železnými mrežami sa dnes nepoužívajú.

Upokojiť pacienta môže aj zviazanie popruhmi, najnovším trendom v Európe je izolácia v miestnosti s "penovými stenami". Ďurian dodáva, že kedysi používali aj popruhy, ale upustili od toho. Bolo to vraj drastické riešenie, pri ktorom hrozilo vykĺbenie rúk.

Zatvorenie do "izolačky" považujú naši lekári za nevhodné. "Pacient je izolovaný od okolia v skutočnej klietke." Dochádza k deprivácii, keď "sa necháva vyzúriť do vyčerpania, nikto s ním nehovorí, nedáva mu podnety," hovorí primárka Elena Žigová z Pinelovej psychiatrickej nemocnice v Pezinku.

Sieťové postele majú aj domovy sociálnych služieb, tie spadajú pod ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Hovorca ministerstva Peter Húska povedal, že od januára sú zakázané, no "nie je vylúčené, že v nevyhnutných a kritických prípadoch sa používajú". Hovorí, že spôsob ich používania doteraz zákon neupravoval. Stávalo sa, že pacient v nich skončil, hoci jeho stav tomu nezodpovedal a často na dlhšie, ako bolo nevyhnutné."

Anna Chalachanová z Rady pre poradenstvo v sociálnej práci, ktorá študovala a pracovala v zariadeniach pre duševne chorých v Nórsku, hovorí, že tam nikdy nevidela sieťové postele. Priväzovanie videla len pri náhlom prepuknutí psychózy, aj to na minimálny čas. "Nikdy sa nestávalo, že by v nich pacient ležal pol dňa."

Agresivite sa vraj v Nórsku snažili predchádzať, nenútili pacientov robiť, čo nechceli, všetko prispôsobovali tomu, ako sa pacient v ten deň cítil. "Sústredili sa, aby prostredie čo najmenej stimulovalo na agresivitu, teda žiadne kvietkované závesy, obrazy, ktoré by mohli vyvolať predstavy, nepoužívali sa porcelánové taniere, sklo na dverách." (dro, haj)

Za zrušenie

SLAVOMÍR KRUPPA z Rady pre poradenstvo v sociálnej práci:

"Hlavný problém je v tom, že rozhodnutie dať niekoho do sieťovej postele je dnes na zariadení. Práva klienta nie sú chránené, nie je nikto, kto by povedal - ešte ste mohli skúsiť toto.

Väčšina ľudí v zariadeniach nie je schopná zvládať agresivitu, nemajú nijaký tréning. Prvou možnosťou je individuálny prístup ku klientovi, keď je jasný terapeutický plán, pretože cieľom je rozvoj klienta, nie obmedzovanie. Treba sa naučiť predvídať stavy, keď zaútočí a potom analyzovať, kedy dochádza k takýmto prejavom, či to má súvislosť s pracovníkmi, farmakoterapiou, alebo so spôsobmi vzdelávacej, výchovnej, psychologickej či vzťahovej práce, na individuálne správanie potom vypracovať programy, ktoré sú aj dokladom, že sa urobilo všetko, aby sa prejavy zvládli.

Chýbajú ľudia, a to je ten najhorší dôvod, pre ktorý sa môže človek ocitnúť v klietkovej posteli."

Proti zrušeniu

PETER BREIER, primár psychiatrického oddelenia:

"V psychiatrii sú situácie, keď musíme použiť represívne opatrenia, keď nie sme schopní pacienta upokojiť, aby neohrozoval seba alebo iných. Predchádzanie agresivite - nenútiť chorých robiť, čo nechcú, hovoriť s nimi - môže pomôcť, ale vyžaduje si to dostatok personálu, materiálne podmienky, priestory. Ale to nemôžem za jedno lôžko dostať na deň 500 korún vrátane prevádzkových nákladov, liekov, stravy. Za 500 korún sa dnes neubytujete ani v treťotriednom hoteli, na psychiatriách majú za tú cenu kompletne liečiť

Bolo by humánne, keby pri pacientovi, ktorý je dementný, sedela služba, ale nemôžeme si to dovoliť, lebo v nočnej službe mi normatívy povoľujú mať jednu sestru na 30 pacientov všetkého druhu. Keby naša spoločnosť mala toľko peňazí, že si môže dovoliť takýchto opatrovateľov, bolo by to skvelé a nepotrebovali by sme sieťové postele."

(haj)