Vo štvrtok sa naše zjazdové lyžovanie dočkalo historického zlomu. Slovenská pretekárka vybojovala po siedmich rokoch opäť body do hodnotenia Svetového pohára (naposledy to dokázala v sezóne 1993/94 Lucia Medzihradská). VERONIKA ZUZULOVÁ (15. 7. 1984) v slalome v coloradskom Copper Mountain (3596 m n. m.) obsadila 17. miesto a pripísala si svojich prvých 14 b do hodnotenia slalomu i SP celkovo. Za víťazkou Pequegnotovou z Francúzska zaostala o 2,36 s. Zo 68 pretekárok mala svetová jednotka v slalome, ak by sa rátali pretekárky iba jej ročníka a štvrtá juniorka sveta, číslo 41. Rozbitá trať a husté sneženie sa podpísali pod až 27. čas (50,35 s), pričom po chybe v dolnom, rovinatom úseku balansovala na jednej lyži. V závere otec a tréner Timotej tŕpol, aby nespadla, ale ukázalo sa, že má rýchle a silné nohy, vraj po mame. V 2. kole dvojnásobne strieborná z dvoch slalomov Nor Am Cupu v Lovelande dosiahla siedmy najrýchlejší čas (49,65). Deväťhodinový časový rozdiel znamenal, že sme ju včera o 16.00 h z Bratislavy zdravili dobré ráno.

Prezraďte prvý pocit po uvidení výsledného času?

„Fantastické, skvelé, že som sa po toľkých pokusoch dostala tam, kde som túžila byť. V tridsiatke najlepších a mám prvé body. A to som ešte istý čas v druhom kole viedla!“

Kto bol prvý gratulant?

„Všetky dievčatá, ktoré už boli v cieli. Tak to býva, že sa tešia z úspechu novej, ktorá sa dostala medzi nich. A už sa na mňa pozerali inak, s uznaním. Dokázala som, že dve druhé miesta neboli náhodné. Pomohli mi zvýšiť sebavedomie.“

Z najbližšieho okolia sa prihlásil ako prvý zrejme otec.

„Áno, potom mamička Chorvátky Janice Kosteličovej, chorvátski tréneri, priateľka Hrstková z českej reprezentácie.“

Kto je pri neúčasti Kosteličovej vaším „dvojčaťom“ na svahu?

„Najlepšie vychádzam s Hrstkovou, ale v podstate sa bavím so všetkými dievčatami, po anglicky, alebo po nemecky.“

Komu ste v duchu venovali úspech?

„Najskôr som si spomenula na maminu Vieru, potom na sestru Dominiku, ktorá sa venuje tenisu.“

Čo ste robili v posledných chvíľach pred štartom?

„Sústreďovala som sa na preteky. Pohodu som si robila počúvaním elánovských pesničiek. Jožo Ráž a Elán mi pomohli dobre sa naladiť.“

Ktorá pesnička je najobľúbenejšia?

„Všetky dokola, ako si ich púšťame. Začíname Kráľovnou bielych tenisiek, potom sa rinú ďalšie.“

Ako sa jazdí na lyžiach dlhých iba 150 cm?

„Dobre, už si zvykám.“

Výsledok v Copper Mountain vás ešte automaticky nezaraďuje do prvej tridsiatky.

„Viem. Musím sa o ňu opäť pobiť. Najbližšie v Sestriére budem štartovať ešte s číslom nad tridsať. Nezostáva iné, ako sa pokúsiť v Taliansku urobiť Ameriku.“

Najbližší program?

„Európsky pohár v Nórsku, stadiaľ sa presuniem so skupinou Svetového pohára do Turína a odtiaľ na slalom do Sestriére.“

Kedy sa objavíte doma?

„Dnes, v sobotu by sme mali s fyzioterapeutkou Ivetou Kohútovou priletieť po trase Denver – Frankfurt do Európy, potom do Viedne. Na letisko sme šli v nádeji, že pôjde s nami aj otec. My s Ivetou sme po prebukovaní dostali letenky vďaka študentským kartám, ale otec nie. Išiel s nami na letisko na riziko, v nádeji, že poletí.“

Americký pobyt?

„Vydarený. Som rada, že som sem išla. Jazdila som v pohode, dostala som sa medzi najlepšie. Celý čas bolo pekne, ale teraz sa navalilo toľko snehu, že sa už teším domov.“

JÁN MIKULA

ŠTARTFOTO – PETER POSPÍŠIL