Väčšina pravidelných užívateľov internetu navštevuje internetové stránky štátnej správy iba kvôli získaniu informácií z oblastí, ako je cestovný ruch alebo zdravotníctvo, a nie za účelom uskutočnenia on-line transakcií ako sú napríklad podanie daňových priznaní, či žiadosť o vystavenie cestovného dokladu. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu spoločnosti Accenture.

Štúdia s názvom „Elektronizácia štátnej správy: vysoký výkon, maximálna hodnota“ je piatou výročnou globálnou štúdiou spoločnosti Accenture o elektronizácii štátnej správy, pričom pojem eGovernment je definovaný nielen ako poskytovanie informácií zo strany verejnej správy, ale taktiež ako možnosť realizovať úkony so štátnou správou cez internet.

Tento rok uskutočnila spoločnosť Accenture kvantitatívny i kvalitatívny prieskum týkajúci sa aktuálnych názorov a skúseností v oblasti eGovernmentu. Štúdia vychádza z výsledkov prieskumu 5 500 pravidelných užívateľov internetu z 12 krajín severnej Ameriky, Európy a Ázie a kvantitatívneho posúdenia vyspelosti služieb elektronickej štátnej správy v 22 krajinách.

Úspora času a peňazí to sú hlavné dôvody, ktoré vedú užívateľov internetu k realizácii on-line transakcií so štátnou správou. V každej krajine, s výnimkou Švédska, uviedlo prinajmenšom 75% respondentov prieskumu, že by služby elektronickej štátnej správy využívali viac, ak by im to ušetrilo čas a 70% respondentov prehlásilo, že by ich používali, ak by im to ušetrilo peniaze. Medzi respondentmi zo Švédska boli uvedené preferencie na úrovni 60% a 48%.

Napriek takémuto záujmu o on-line služby štátnej správy štúdia zistila, že občania iba zriedkavo využívajú ich výhody.
Medzi najčastejšími dôvodmi, prečo vládne web stránky navštevujú zriedka alebo nenavštevujú vôbec, uviedli užívatelia internetu ťažkosti s vyhľadaním správnej stránky (do 26%), jednoduchosť realizácie obchodných transakcií cez telefón (do 20%) alebo prostredníctvom osobného kontaktu (do 34%), obavy o ochranu osobných údajov (do 18%) a problematiku bezpečnosti internetu (do 17%). Skutočné percentuálne hodnoty sa líšili podľa toho, či bolo v danej krajine rozšírenie internetu nízke, stredné alebo vysoké.

„Existuje veľká priepasť medzi správnym pochopením potenciálu služieb eGovernmentu - v zmysle úspory času a peňazí - a medzi očakávaniami občanov, či tento prísľub môže byť reálne splnený,“ povedal riaditeľ oddelenia pre oblasť štátnej správy zo spoločnosti Accenture Stephen J. Rohleder.
„Predstavuje to výzvu pre tie štátne správy, ktoré sa usilujú o dosiahnutie vyššej efektivity. Potrebujú nájsť nové spôsoby, ako svoju ponuku uplatniť na trhu, ako zvýšiť povedomie občanov o možných prínosoch a ako zvýšiť mieru všeobecného prijatia on-line služieb.“

„Spomalenie zavádzania a využívania portálov štátnej správy naznačuje, že niektoré krajiny si konečne uvedomujú, že iba prostredníctvom samotných portálov nedosiahnu všetko to, čo im technológie umožňujú,“ povedal John Kost, viceprezident divízie Global Research Worldwide spoločnosti Gartner. „Štátne správy by sa mali viac sústrediť na vytvorenie premyslenej stratégie využívajúcej viac kanálov, v ktorých budú služby zamerané na občana a nie na príslušnú agendu, či inštitúciu.“

Kanada sa už štvrtý rok po sebe umiestnila na prvom mieste v hodnotení 22 krajín z hľadiska úrovne do akej vláda rozvinula svoju prítomnosť na internete. O ďalšiu priečku sa podelili Singapúr a USA za ktorými tesne nasledovala skupina krajín, ktorú tvorili Austrália, Dánsko, Fínsko a Švédsko. Ďalšie v poradí bolo Francúzsko, za ním spoločne Holandsko a Veľká Británia. Za nimi nasledovala skupina krajín tvorená Belgickom, Írskom a Japonskom.

Štúdia zistila, že pokrok v celkovej vyspelosti sa spomaľuje, nakoľko väčšina krajín dosiahla z hľadiska inovácie, pokroku a dopadu stabilnú úroveň šírky a hĺbky ponúkaných služieb. Výsledkom je, že dokonca aj krajiny, ktoré sú v oblasti eGovernment najrozvinutejšie, majú pred sebou náročnú úlohu, ak chcú vo verejnom sektore vytvoriť ešte väčšiu hodnotu. (r)