Julian Marley na Klikkfeste. FOTO - KRISTINA VULGAN
Konferenciér večera ho predstavil ako syna slávneho otca. Koncert Juliana Marleyho a jeho sprievodnej skupiny The Uprising bol vrcholom minulotýždňového festivalu Kozel Klikkfest v Nových Zámkoch. 29-ročný Julian je jeden z mnohých detí Boba Marleyho, fenomenálneho speváka a skladateľa reggae sedemdesiatych rokov, ktorý zomrel pred viac ako dvomi desaťročiami na rakovinu. Z Marleyho rodiny sa hudbe venuje viacero Julianových bratov - Ziggy, Stephen alebo Damian. Najznámejší z nich je Ziggy, ktorý dnes patrí k významným zástupcom reggae hudby vo svete. Mladší Julian má za sebou tri albumy. Posledný Time & Place vyšiel začiatkom tohto roka. Okrem toho sa tohtoročná hviezda Klikkfestu spolu podieľala aj na známom albume americkej speváčky Lauryn Hillovej - The Miseducation of Lauryn Hill.
Viete, že o týždeň bude na Slovensku hrať skupina The Wailers, ktorá sprevádzala v minulosti vášho otca?
Áno? To je skvelé, stále sme spolu v kontakte.
V jednom z rozhovorov ste povedali, že reggae je hudbou ľudí. Vedeli by ste to vysvetliť?
Reggae spieva o boji, nezávislosti a boji proti establishmentu. Je o uvedomení si našich duchovných hodnôt. Nechceme spievať o tom, že nebo je modré. Spievame v podstate o tom, čo ľudia môžu použiť vo svojich životoch. Je to teda hudba ľudí.
Na budúci mesiac budete v USA koncertovať so svojimi bratmi. Plánujete aj spoločný album?
Ako bratia sme sa vždy navzájom podporovali. Spolupracujeme na našich albumoch a robíme si navzájom producentov. Do budúcna určite niečo spoločné nachystáme.
Všetci členovia z veľkej Marleyho rodiny robia hudbu?
Ale nie. Máme športovcov, umelcov, obchodníkov. Ale hudba je vždy na prvom mieste. Aj keď sa niekto z nás stal obchodníkom, stále miluje hudbu.
Ktorú z otcových piesní máte najradšej?
Je ich veľmi veľa, niektoré hrám na koncertoch. Ale ak by som mal menovať, tak asi Exodus.
Kedy ste začali hrať na nástroje?
Už ako dieťa. Ale hudbu sme začali robiť dávno predtým, ako si pamätáme. Hudba je prazákladná vec. Jednou z najzákladnejších a najľahších vecí je rytmus. Je to vlastne prvý krok k hudbe, nie?
Pamätáte si na koncerty svojho otca, keď ste boli malý?
Bol som veľmi malý, takže spomienky sú nejasné. Pamätám si však na jeden jeho koncert. Bola to veľká šou, viem, že pred pódiom bolo jazero a ľudia do toho jazera poskákali.
Čo vás naučil?
Že nikdy sa nesmiem vzdať.
Aké to je žiť v tieni svojho otca?
Ľudia sa na to tak pozerajú, ale ja to príliš nevnímam. Snažím sa byť k sebe pravdivý, snažím sa robiť veci najčistejšie, ako viem. Som sám sebe pánom. Ako pilot, ktorý letí nad oblakmi. Ľudia chcú, aby som bol ako on, ale ja kráčam svojou cestou.
Aké posolstvo prinášate ako reggae umelec do strednej Európy?
Reggae prekonáva bariéry, búra múry a otvára dvere pre pravdu. Prešli sme kus sveta a videli sme mnoho problémov. Myslíme si, že hudba reggae je pre krajinu, akou je Slovensko a iné východoeurópske štáty, ktoré sa oslobodili od starých režimov, potrebná. Pretože reggae znamená aj jednotu, spojenie s hudbou.
Aká hudba sa dnes hrá na Jamajke?
Na ostrove prevláda dancehall, čo je hudba, ktorá je určená na párty a samozrejme reggae. To je základom všetkého. Ja sa snažím počúvať všetko, napríklad džez, blues alebo aj hip-hop.
Spolupracovali ste aj s hip-hopovou speváčkou Lauryn Hillovou. Na čom ste robili?
Lauryn je výborná hudobníčka a speváčka. Pracovali sme na Jamajke, v bývalom štúdiu môjho otca. Nahral som jej zopár gitár.
Prvý album ste vydali až v dvadsiatich piatich rokoch. Prečo tak neskoro?
Nikdy nie je neskoro. Závisí to od toho, či sa cítime ako starci. Môžeme navždy zostať mladí, duchovne a mentálne. A od toho závisí, či sme mladí aj fyzicky. Nemôžeme dopustiť, aby sme zostarli, lebo potom stratíme vieru, že môžeme šíriť dobro na tomto svete.
