"K svetovému rekordu patrí šťastná hodina," hovorieval Brutus Hamilton, americký šéftréner na olympiádach 1932 - 1952. Jeho zverenci ich prekonali desiatky. Vetu však vyslovil na tribúne Estadio Olimpico v Ciudad de México 18. októbra 1968, keď diaľkar Robert "Bob" Beamon skočil 890 centimetrov. Výkon mal prežiť dvadsiate storočie. Nestalo sa. Napriek tomu zostane neuveriteľný skok Američana synonymom športového zázraku.
Spoludržiteľ dovtedajšieho svetového rekordu (835 cm spolu s Američanom Ralphom Bostonom) Igor Ter-Ovanesian, Armén, ktorý sa narodil v Kyjeve, sa vtedy v Mexiku pozrel k nebesiam: "Zostali sme tu ako sopliaci."
Brit z Walesu Lynn Davies, obhajca olympijského prvenstva z Tokia '64 bol priamejší. Zaútočil: "Čo si to urobil, zničil si nám disciplínu!"
Amerického diaľkara stretla chvíľka šťastného osudu hneď dva razy. "Kráľ prešľapov" pokazil v kvalifikácii prvé dva pokusy, tretia chyba by znamenala vypadnutie. Až zamrazí - ako málo chýbalo a svet by vôbec nevedel, kto je Beamon. Skokan zabojoval, na tretíkrát dosiahol 819 cm, čo by aj dnes bohato stačilo na finále, a možno i na medailu.
Na popoludnie spomínaného 18. októbra nezabudne nikto. Nechápal ani dvadsaťdvaročný čierny chlapec Bob, ktorý len-len že unikol kánalovému životu v newyorskom Bronxe. Istý čas patril do gangu dílerov drog.
Finále sa začalo v počasí pred búrkou. Beamon sa ponáhľal a skočil. Rozhodcovia spanikárili. Moderná optická technika zlyhala, na takú dĺžku ju nezhotovili. Arbitri začali v chvate zháňať klasické oceľové pásmo, aby mohli zmerať, čo nikdy nevideli. Na Estadio Olympico bolo počuť pád špendlíka. Na svetelnej tabuli sa objavilo 890 centimetrov. Bob zízal do prázdna.
Pristúpil k nemu Ralph Boston, de facto Beamonov tréner i starší brat: "Vieš, to je dvadsaťdeväť stôp a dva a pol palca. To je dĺžka budúceho storočia."
Bobovi došlo, spadol na trávnik ako podťatý. Kľačal. Modlil sa. Potom s ním zamávala triaška. Vypýtal si kávu. Neprítomne civel doďaleka a mlel: "To nie je možné, všetci sa zbláznili."
O Beamonovom skoku sa popísalo viac, než o ktoromkoľvek atletickom, ba azda i športovom výkone. Američan mal vraj iba šťastie. Isteže, a veľké, ale určite nie "iba." Súťažil v nadmorskej výške 2240 metrov, kde je pred búrkou údajne vzduch ešte redší. Do chrbta mu dula na chlp povolená rýchlosť vetra dvoch metrov za sekundu. Skokan trafil dosku na milimeter presne. Lenže v atletike neplatí tečovaná lopta, vlastný gól, nevypočitateľne odrazený puk od mantinelu. Isté je, že Američan musel tých 890 cm skutočne skočiť.
Pravda je aj taká - druhý najdlhší skok Beamonovho života meral 831 cm! Diaľkarský suverén histórie Carl Lewis, majiteľ štyroch zlatých olympijských medailí po sebe v tejto disciplíne, muž, ktorý 870 cm skočil osemkrát a 850 cm prekonal šestnásť ráz, nikdy nebol skokanským svetovým rekordérom.
Tých 890 cm sa v záplave rekordov nikdy nestratí, hoci neznamenajú žiaden extra míľnik. Iba ak medzi takú veličinu zarátame nevypočítateľnosť šťastnej chvíle.
Zo života Boba Beamona
Narodil sa 29. augusta v newyorskom Bronxe, v štvrti Jamaica.
V dvanástich mu zomrela mama Naomi, na tuberkulózu a predávkovanie liekmi.
Otec bol najprv šoférom kamióna. Keď prišiel o prácu, bol dílerom drog, zabili ho v bitke konkurenčných gangov.
Bol štyri razy ženatý, s poslednou manželkou Milanov Walterovou napísali knihu Muž, ktorý lietal.
Z texaskej univerzity ho z rasových dôvodov vyhodili. Neskôr vyštudoval sociológiu v San Diegu.
Po mexickej olympiáde vystupoval v rôznych pochybných šou. Za tri roky zarobil 4000 dolárov. Pomohol mu legendárny Jesse Owens. Zohnal mu prácu trénera v San Diegu.
Jeho svetový rekord (890 cm) trval od 18. 10 1968 do 30. augusta 1991.
