Európsku futbalovú sezónu 2003/2004 pretkalo toľko senzácií ako nikdy. Žiadnu z vrcholných súťaží nevyhral favorit, kontinentálny šampionát dokonca úplný outsider.
Superbohaté veľkokluby - Real Madrid, FC Barcelona, Manchester United, Chelsea Londýn, Bayern Mníchov - nielenže končili pred bránami finále Ligy majstrov či Pohára UEFA, ale nevyhrali ani domáce ligy.
Víťaz Ligy majstrov FC Porto nie je neznámym klubom, trofej získal druhý raz v histórii (predtým 1987), a rozhodne nie chudobným, ale ani špeciálne bohatým.
Monaco: takmer kolaps, potom finále Ligy majstrov
Klubu AS Monaco, finálovému súperovi Portugalčanov, ešte v septembri minulého roku hrozilo preradenie do druhej ligy z finančných dôvodov. Až na priamy zásah princa Alberta dostali "kniežatá" akú-takú dotáciu a vybŕdli z najhoršieho.
Pohár UEFA získala síce známa a obľúbená Valencia, ale tá tiež nepatrí vo futbalovo zaľúbenej krajine medzi extra boháčov.
Jej rozpočet je nepomerne nižší než v Reale Madrid či v Barcelone. Súperom nového španielskeho majstra bol vo finále Olympique Marseille, víťaz Ligy majstrov 1993. Dnes je predovšetkým liahňou nádejných futbalistov. Pred desaťročím sa dostal Olympique z výslnia do druhej ligy a ťažkých finančných problémov. Majiteľa klubu Bernarda Tapieho za podvody zavreli.
"Tajomné" grécke pomery
O gréckych kluboch sa hovorí všeličo. Aj najmajetnejšie kluby plátajú rozpočty, ligové mužstvá v krajine majú dovedna sekeru v prepočte na koruny miliardu. Naši manažéri neodporúčajú prestupovať predovšetkým do Grécka a Turecka. Nemecký tréner Rehhagel pochybné maniery vykorenil z reprezentácie ako prvý bod svojho víťazného programu.
Platné klišé: peniaze nie sú všetko
Označiť sezónu naruby za vzburu nemajetných je prehnané. Romanticky kázať o nepotrebnosti peňazí vo futbale a športe vôbec je takisto scestné, ale klišé - peniaze nie sú všetko - platí. Úspechy zaznávaných sú určite veľmi poučné. Miliardové sumy za prestupy, veľmi často bez hlavy a päty, čoho je predovšetkým príklad madridského Realu, futbalu skôr škodia.
Práve tento historicky najslávnejší svetový klub, len čo sa vymanil z finančných problémov (predal tréningové ihriská), začal skupovať. Prezident "bieleho baletu" Florentino Perez sľúbil fanúšikom, že každý rok zoženie jednu veľkú hviezdu. Aj tak urobil. A keďže sa ľuďom páči ofenzívny štýl, tak kupoval futbalistov schopných strieľať góly. Real skutočne dával miestami päť-šesť, ale aj tri-štyri dostal. Zrazu sa stávalo, že tri-štyri dostal, ale množstvo ofenzívnych futbalistov ich nestrieľalo. Priveľa dobrého (a drahého) na jednom mieste neprinieslo efekt.
Zidane: Sám za seba by som toľko nedal
Preplatení hráči Realu sa dostali pod neúnosný tlak verejnosti a nahusteného programu. Prezidenti klubov tvrdia: Musia hrať v každom zápase, sú skvele platení, divák si ich zaslúži vidieť. Do istej miery majú pravdu, ale ani miliardy nedodajú sily a neregenerujú telo.
Zinedine Zidane sa pri prestupe z Juventusu do Madridu za 76 miliónov eur priznal, že v živote by za seba toľko peňazí nedal. Dnes je to unavený človek. Na konci klubovej sezóny a na EURO pôsobil francúzsky loptový virtuóz ako muž, ktorý neznáša loptu.
David Beckham bol pred šiestimi-siedmimi rokmi v Manchestri United určite svetovou hviezdou so skromným vystupovaním. A stále ešte veľkým talentom. V Madride z neho urobili, s prepáčením, pajáca, obchodný artikel pre ázijské fanúšičky. Futbalista so zamatovou nohou sa dostal na psychické dno a hľadá útechu u hypnotizéra.
Záhadná snaha Abramoviča
Hodnotiť snahu ruského multimiliardára Romana Abramaviča s kúpou FC Chelsea je zatiaľ predčasné. Majiteľ ropnej spoločnosti Sibneft a gubernátor Čukotky vlastní podľa britského denníka Sunday Times majetok v prepočte za 457 miliárd slovenských korún. Prvý krok futbalovej kúpy bol rozumný, rozhodol sa pre slávny anglický klub s tradíciou, zaužívaným systémom, fanúšikovským zázemím. Zatiaľ ani neprilákal extrémne veľké hviezdy, hoci vydal extrémne veľké peniaze. To môže naznačovať aj perspektívnu prácu s rozumom.
Príklad najbohatšej jedenástky
Dnes však máva Abramovič miliónmi pred nosom najväčších hráčov s neskrývanou snahou skúpiť futbalový svet. A taká cesta zväzuje ruky trénerom, hráčom, manažérom, funkcionárom mužstva. Abramovič, a žiaden multimajiteľ nešportovej spoločnosti, predsa nemôže rozumieť futbalu ako oni.
Malý príklad, i keď trocha za vlasy pritiahnutý. Podľa tabuľky exkluzívneho cenníka uplynulej sezóny by mala byť ideálna jedenástka: Zidane (stredopoliar, 76 milióna eur), Figo (stredopoliar, 58,2), Crespo (útočník, 56,5), Mendieta (stredopoliar, 48,0), Ferdinand (obranca, 46,8), Veron (stredopoliar, 46,3), Ronaldo (útočník, 45,0), Rui Costa (stredopoliar, 43,7), Vieri (útočník, 42,6), F. Inzaghi (útočník, 41,2), Buffon (brankár, 41,0). Čo by asi dosiahol takto zložený kolektív? Iste nič.
Prax tejto sezóny ukázala niečo úplne iné. Zvíťazili dlhodobo tvorené, skôr nenápadné, ambiciózne, takticky vyspelé mužstvá, hoci ich hra nebola vždy pekná. A dostali sme sa ku kľúčovej otázke - čo chce fanúšik? Skupinu hviezd alebo víťazov? Iste to druhé.
