Sudca sa zadíval na mŕtveho muža s desivým, meravým krivým úsmevom na tvári. Básnik mal dlhé strapaté fúzy a pochlpenú sivú koziu briadku; sudca mu odhadol vek na šesťdesiat rokov. Zobral zo stola veľký vínový krčah a potriasol ním. Víno zostalo len na dne. Potom dvihol pohár stojaci vedľa, obzrel si ho a so zmäteným výrazom si ho vložil do rukáva.

Pozrel na strážmajstra: "Prikáž strážnikom, nech spravia nosidlá z konárov a dopravia telo na súd na pitvu." Potom sa obrátil k Jüan Kajovi: "Sadnite si zatiaľ na tú kamennú lavicu pri plote. Nepotrvá to dlho." Ma Žungovi kývol, aby ho nasledoval.

Znova prešli po moste. Tenké dosky vŕzgali pod váhou dvoch mohutných mužov. Obišli jazierko a pobrali sa k domu. Sudca s úľavou vdýchol chladný vzduch pod krytým vchodom. Ma Žung zaklopal.

Otvoril im rúči zachmúrený chlapec. Ma Žung mu oznámil, že sudca prišiel za pani Mengovou. Chlapec ju šiel rýchlo zavolať a sudca Ti si medzitým sadol na vratkú bambusovú stoličku uprostred skromne zariadenej miestnosti. Ma Žung si s prekríženými rukami stal zaňho. Sudca si prezeral starý, ošúchaný nábytok a popraskanú omietku na stenách. "Lúpež asi motív nebude," poznamenal.

"Aha - motív práve prichádza, pane!" zašepkal Ma Žung. "Starý manžel, pekná mladá manželka - zvyšok poznáme!"

Sudca Ti sa obzrel a uvidel, že do otvoru dverí vošla asi dvadsaťpäťročná štíhla žena. Tvár nemala upravenú a na lícach sa jej leskli stopy sĺz. Napriek tomu to bola príťažlivá žena.

"Trápi ma, pani," povedal sudca Ti láskavo, "že ťa musím obťažovať v takom krátkom čase po tragédii. Verím však, že pochopíš, že musím konať rýchlo. Kedy si videla manžela naposledy?"

"Večernú ryžu sme jedli v tejto miestnosti," odvetila pani Mengová tichým ľubozvučným hlasom. "Keď som odpratala zo stola, manžel si tu niekoľko hodín čítal a potom povedal, že vonku krásne svieti mesiac, preto si ešte posedí v záhradnom pavilóne a vypije zopár pohárov vína."

"Robieval to často?"

"Áno, chodil tam takmer každý druhý večer, vychutnával chladný nočný vánok a pospevoval si pesničky."

"Často tam prijímal návštevy?"

"Nikdy, vaša ctihodnosť. Mal rád samotu a návštevy nevyhľadával. Tých pár ľudí, čo ho občas prišli pozrieť, prijímal popoludní tu v sieni a vypil si s nimi šálku čaju. Páčil sa mi ten pokojný život, môj manžel bol nesmierne ohľaduplný, on..." Oči jej zaliali slzy a ústa sa jej zachveli. Zakrátko sa však ovládla a pokračovala: "Pripravila som veľký krčah teplého vína a odniesla som mu ho do pavilónu. Povedal mi, aby som naňho nečakala, lebo sa tam chce zdržať dlhšie, tak som šla spať. Dnes skoro ráno sluha nástojčivo klopal na dvere našej spálne. Uvedomila som si, že manžel vedľa mňa neleží. Chlapec mi povedal, že ho našiel v pavilóne..."

"Ten chlapec býva v dome?" opýtal sa sudca Ti.

"Nie, vaša ctihodnosť, býva so svojím otcom, záhradníkom v najväčšom dome vo Vŕbovej štvrti. Chodí k nám len cez deň; odchádza, keď pripravím večernú ryžu."

"Nepočula si v noci niečo nezvyčajné?"

Pani Mengová sa zamračila, potom odvetila: "Zobudila som sa len raz, muselo to byť krátko po polnoci. Žaby v jazierku robili príšerný hurhaj. Cez deň ich človek nikdy nepočuje, zdržiavajú sa pod vodou. Sú ticho, aj keď sa brodím v jazierku a zbieram lotosové kvety. Zato v noci vyliezajú von a ľahko sa vyplašia. Preto som si pomyslela, že manžel sa už vracia a zhodil do jazierka kameň alebo čo. Potom som znovu zaspala."

"Rozumiem," prikývol sudca Ti. Chvíľu uvažoval a hladkal si dlhé bokombrady. "Na tvári tvojho manžela nebola ani stopa po strachu alebo prekvapení; museli ho prebodnúť úplne nečakane. Zomrel, skôr než si uvedomil, čo sa robí. Z toho usudzujem, že tvoj manžel vraha dobre poznal; určite tam spolu sedeli a pili víno. Veľký krčah bol takmer prázdny, no stál tam len jeden pohár. Zrejme nebudeš vedieť zistiť, či nejaký nechýba?"

"Zistím to veľmi ľahko," odvetila pani Mengová s miernym úsmevom. "Máme len sedem pohárov, súpravu šiestich zo zeleného porcelánu a jeden väčší biely; z toho vždy pil môj muž."

Sudca zdvihol obočie. Pohár, ktorý našiel, bol zelený. "Mal tvoj manžel nejakých nepriateľov?"

"Žiadneho, vaša ctihodnosť!" zvolala. "Nechápem, kto..."

"A ty máš nepriateľov?" prerušil ju sudca Ti.

Očervenela v tvári a zahryzla si do pery. Potom skrúšene odvetila: "Vaša ctihodnosť určite vie, že ešte pred rokom som pracovala v susednej štvrti. Občas som odmietla zákazníka, ktorý sa uchádzal o moju priazeň, no som si istá, že ani jeden z nich by nikdy... A po takom dlhom čase..." Hlas jej zamrel.

Robert van Gulik: Sudca Ti
Slovenský spisovateľ, Bratislava

V edícii Zelená knižnica vychádza prvý raz v slovenčine zbierka poviedok Roberta van Gulika s názvom Sudca Ti, ktorá potvrdzuje, že jeden z najúspešnejších autorov kriminálneho žánru a znalec spoločenských pomerov v dávnej Číne bravúrne ovláda aj umenie krátkeho prozaického útvaru. Osem príbehov s autorovými ilustráciami, fascinujúco podfarbených staročínskymi zvykmi, začiera v širokom zábere do rozličných oblastí života starého Orientu, ktorého neodmysliteľnou súčasťou je zločin. Kniha príde na trh v najbližších dňoch. Nasledujúci úryvok pochádza z poviedky Vražda na Lotosovom jazierku.

ROBERT HANS VAN GULIK (1910 - 1967), holandský diplomat a expert na čínsku históriu a kultúru, sa preslávil na celom svete ako autor kriminálneho žánru. Vyštudoval orientálne jazyky a pracoval v diplomatických službách na ázijskom kontinente. Svoje originálne podané detektívne príbehy zo života starej Číny zvyčajne dopĺňal vlastnými ilustráciami. I keď sa van Gulik v prevažnej miere uchyľuje k vlastnej bohatej predstavivosti, mnohé motívy a detaily čerpá z pôvodných čínskych zdrojov.

Gulik sa stal zakladateľom nového typu detektívky a získal si srdcia miliónov čitateľov na celom svete. Napísal spolu šestnásť kníh, ktorých ústrednou postavou je skutočná historická osobnosť. Hrdinom jeho príbehov je sudca Ti, ktorý rieši kriminálne prípady. Skutočný sudca Ti Žen-ťie žil v rokoch 630-700. Na začiatku svojej kariéry sa ako sudca v dedinských okresoch preslávil vyriešením niekoľkých ťažkých prípadov, a pretože z tej doby existuje málo dokladov, možno ťažko odlíšiť legendy od faktov. Neskôr sa stal predsedom Najvyššieho súdu v hlavnom meste. Mal vplyv na cisárku Wu, tvrdú, krutú, ale schopnú ženu, ktorá päťdesiat rokov vládla železnou rukou tchangskému cisárstvu. Ti sa pokúsil o reformu skorumpovanej vlády, bol falošne obvinený a odsúdený na smrť, ale utiekol z väzenia a znovu sa dostal k moci.