Dnes: spevák DUŠAN GRÚŇ
K zvieratám mám od mladosti vrúcny vzťah. Ako dieťa som každé prázdniny trávil na dedine, kde som sa kamarátil nielen s milými domácimi orieškami, ale aj s túlavými psíkmi a ubrechanými zlostníkmi, ktorí sa hnevali, že sú priviazaní na reťazi. Cez leto som aj pracoval - sediac na koni som "zahraboval" pôdu. Tak som si zarobil na polovicu bicykla, tú druhú mi zaplatil otec.
Láska k zvieratám ma neopustila ani v dospelosti. V roku 1978 sme s manželkou Majkou dostali od kolotočiarov v Lefantovciach sučku nemeckého špica. Belinka bola psia umelkyňa - dokázala spievať. Keď som sa učil nejakú pesničku, sedela mi na kolenách a zavýjala so mnou. Niekedy lepšie ako ja, takže sme ju nazvali umelkyňou. Mala len jediný nedostatok - púšťala chlpy. Keď k nám prišiel na návštevu nebohý Karol Duchoň, ktorý rád nosieval čierne obleky, pri odchode sa vždy smial: "Doma už ani nemusím povedať, kde som bol. Všetci to na mne uvidia."
Keď Belinka uhynula, zostali sme nejaký čas bez psíka, ale po čase sme po štvornohom spoločníkovi opäť zatúžili.
A tak sme si z chovnej stanice doniesli maltezáka Maťka. Vybral si však najmä on nás. Od prvej chvíle, ako sme tam prišli, sa odo mňa ani nepohol. Lenže moja manželka chcela sučku, a tak Maťko musel ustúpiť. Ale čo sa nestalo. Vybraná psia dáma robila v aute nezbedy a mne sa navyše zdalo, že má krivú papuľku, tak sme sa obrátili a stalo sa po mojom - a Maťkovom. Odvtedy je Maťko členom našej rodiny. Dnes má tri roky a voláme ho dirigent. Preto, lebo často stojí na zadných labkách a o niečo prosí, takže vyzerá, akoby dirigoval. Jeho prednosťou je, že je veľmi čistotný. Po prechádzke občas aj sám skočí do vane, aby sme ho okúpali. Spáva nám pri nohách v posteli, rád si pochutná na mäsku a z ostatných jedál obľubuje najmä sladkú papriku. Je tiež veľký cestovateľ a netradičný návštevník koncertov. Ak nekoncertujem ďaleko, beriem so sebou aj manželku a jeho. Keďže je dobre vychovaný, nie sú s ním v hoteloch žiadne problémy, dokáže sa tam výborne správať. Má silný koreň, prežil už pád z výšky piatich metrov aj útok vlčiaka.
Ak som dlhšie mimo Bratislavy, manželka má v ňom kamaráta, s ktorým chodieva na dlhé prechádzky a ktorý dokáže zahnať pocit osamelosti. Maťko je proste jednička.
