Neprišli ste na noc domov, alebo ste sa uliali z práce a potrebujete pred manželkou či šéfom dôveryhodné alibi? V Spojených štátoch, ale v poslednom čase už aj v Európe a Ázii, to nie je až také zložité. Mobilným telefónom sa možno obrátiť na jeden z mnohých klubov, ktorého členovia si navzájom vypomáhajú menšími či väčšími klamstvami.

Takéto svojpomocné kluby rastú ako huby po daždi a šíria sa zo Spojených štátov do Európy a Ázie. No a americkí podnikatelia už ponúkajú okrem alibi aj ďalšiu zaujímavú službu. Za tri doláre si možno kúpiť a do mobilu inštalovať balíček audionahrávok, ktoré simulujú pouličný hluk, šum mora či ruch v hypermarkete. Zamestnanec, ktorý sa namiesto toho, aby sedel v práci, opaľuje na pláži, môže napríklad zavolať šéfovi a podfarbiť telefonát trúbením automobilov či zvukom zubnej vŕtačky a tvrdiť, že uviazol v dopravnej zápche, alebo musel ísť k zubárovi.

Šéf spoločnosti Harry Kargman plánuje ďalšie rozšírenie ponuky a do balíka za necelé tri doláre pridá chripenie a kašeľ simulujúci ochorenie priedušiek či zápal pľúc.

Väčšina ľudí využívajúcich klubové služby je spokojná. Dvadsaťročný Kenny Hall, študent z coloradského Denveru, poslal napríklad cez internet do klubových mobilov esemesku so žiadosťou o pomoc, ktorá prišla obratom. Jeden z členov sľúbil, že zavolá Kennyho dievčaťu, predstaví sa ako futbalový tréner Coloradskej univerzity a povie, že Kenny musel ísť neodkladne hrať zápas. A Kenny si medzitým odskočil k inej kamarátke.

Rovnaký spôsob volania o pomoc použila Michelle Loganová zo San Diega, keď sa chcela vyhnúť schôdzke s mužom, s ktorým sa zoznámila cez inzerát. Neznámemu nápadníkovi zavolal klubový pomocník, ktorý sa vydával za šéfa Loganovej a tvrdil, že Michelle musela urýchlene odísť do Európy. Loganovej sa táto forma vzájomnej výpomoci veľmi zapáčila, preto založila vlastný klub, ktorý mal až štyritisíc členov. Napriek tomu ho zatvorila. Jej nový priateľ ho považoval za nemorálny.

Podľa psychológov fungujú tieto kluby dobre, pretože sú založené na pomoci neznámych ľudí, s ktorými sa používatelia pravdepodobne nikdy osobne nestretnú. Študent Kenny si však myslí, že ani cudzím ľuďom nemožno dôverovať stopercentne. Príležitosť vraj môže robiť zlodeja. Keď totiž diktoval "pomocníkovi" číslo mobilu svojej priateľky, prebleskla mu hlavou obava, že cudzí muž by to mohol zneužiť a mohol by si dať s ňou rande.