podľa zákona sa zamestnávateľ musí postarať aj o pracovné prostredie - kontrolovať hlučnosť či prašnosť a ďalšie veci. FOTO - ARCHÍV
Doteraz sa u nás najväčšia pozornosť venovala takzvaným klasickým chorobám z povolania alebo chorobám s ťažším priebehom. Trpia nimi napríklad baníci. Novým zákonom o sociálnom poistení sa Slovensko priblížilo krajinám Európskej únie, kde sa za choroby z povolania považujú aj ľahšie stavy - napríklad choroby chrbtice či alergie horných dýchacích ciest.
O zdravie pracovníkov vo veľkých podnikoch sa kedysi starali závodní lekári, dnes chodia k všeobecným. "Všeobecní lekári sa ešte viac ako bývalí závodní zameriavajú skôr na liečebnú činnosť než na prevenciu poškodení zdravia pri práci. Ale pri chorobách z povolania hrá práve prevencia významnú úlohu," hovorí hlavný odborník pre klinické lekárstvo a toxikológiu docent Ferdinand Krutý. Zamestnávatelia podľa neho musia odhaľovať riziká aj na nerizikových pracoviskách.
Zákon o ochrane zdravia hovorí, že zamestnávateľ musí platiť závodné zdravotné služby. "To nie sú len preventívne prehliadky - je povinný starať sa o pracovné prostredie, pretože je za jeho vplyv na zdravie zodpovedný," povedal Krutý.
V Bratislave, na strednom aj východnom Slovensku už začali vznikať prvé závodné centrá. Okrem preventívnych prehliadok radia, ako zlepšiť prostredie, napríklad merajú hlučnosť, osvetlenie, posúdia vplyv klimatizácie, polohu pri počítači atď.
Pacientov dnes odškodňuje Sociálna poisťovňa z poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a za chorobu z povolania. Pri vyplácaní sa nerozlišuje, či zamestnávateľ hrubo ignoruje starostlivosť o pracovné prostredie, alebo nie.
Od roku 2007 by sa to malo zmeniť. Poisťovňa bude prihliadať na výskyt chorôb z povolania u konkrétneho zamestnávateľa. Ak pracovisko bude rizikové, zamestnávateľ bude odvádzať vyššie poistné. Ak pracovisko bude mať nižší počet chorôb z povolania ako priemer, môže zamestnávateľ dostať zľavu.
Počet chorôb z povolania sa u nás už desať rokov drží na rovnakej úrovni. Každý rok sa zistí od 600 do 700 nových postihnutých. Najviac je baníkov, nasledujú zdravotníci, chovatelia zvierat, sklári, piliari a ľudia pracujúci v kovopriemysle.
Z krajín Európskej únie je za Slovenskom desať štátov s vyšším počtom chorôb. Krutý hovorí, že to je relikt z čias socializmu, keď sa z propagačných dôvodov choroby z povolania utajovali. Podľa neho nie je možné, aby v štátoch ako Belgicko či Švajčiarsko, kde je práca a pracovné prostredie na vyššej úrovni ako u nás, bolo viac chorôb z povolania. Vo Švédsku sa vraj zamestnávatelia vôbec neodvážia súdiť so zamestnancom - zaplatia odškodné a snažia sa, aby sa prípad nezverejňoval.
U nás je súd o priznanie choroby z povolania pomerne častý. Neraz sa však stáva aj to, že ľudia v snahe udržať si zamestnanie pracujú aj v zjavne nezdravom pracovnom prostredí.
INGRID DROZDÍKOVÁ
