Sudánske utečenkyne v tábore Zamzam v severnom Darfúre. FOTO - REUTERS
Analytici to považujú za víťazstvo lobistov sudánskej vlády. Tú upodozrievajú z tajnej podpory arabských milícií známych pod názvom Džandauí, ktoré vraždia a znásilňujú miestne černošské obyvateľstvo.
Chartúmska vláda na plán vyslať do Darfúru mierové zbory reagovala vyhlásením, že jednotky Africkej únie môžu ochraňovať humanitárnych pracovníkov, ale ochrana civilistov ostáva výlučne v jej rukách. Práve sudánska kríza sa podľa analytikov stala testom funkčnosti trojročnej Africkej únie.
K útokom Džandauí sa pridali zrážky ďalších dvoch ozbrojených skupín, sucho a invázia kobyliek sarančí. Výsledkom je 30-tisíc mŕtvych a viac ako milión Sudáncov bez strechy nad hlavou.
Už aj tak dramatickú situáciu skomplikovala sudánska vláda, keď zablokovala prísun humanitárnych dávok do krajiny. Spojené štáty a Veľká Británia dali Chartúmu pod hrozbou sankcií na odblokovanie humanitárnej pomoci 30 dní. Francúzsko hrozbu sankcií považuje za neefektívnu.
Štyri desiatky delegátov Africkej únie sa dohodli aj na založení Afrického parlamentu na spôsob európskeho, ktorý by umožňoval občanom vystupovať proti nečestným praktikám vlastných vlád. Lídri rokovali aj o stagnácii mierového procesu na Pobreží Slonoviny. Generálny tajomník OSN Kofi Annan na summite kritizoval aj autoritárske spôsoby vlády rozšírené na africkom kontinente. Jeho prejavu netlieskali zimbabwiansky prezident Robert Mugabe ani svazijský kráľ Mswati III.
Okrem Sudánu hrozí podľa OSN v Afrike v tomto roku hladomor ďalším 23 krajinám. Africká únia sa snaží na kontinent prilákať investorov na základe svojej protivojnovej, demokratickej agendy.
(zo, čtk, reuters)
