BRATISLAVA – Nebankovým inštitúciám sa doteraz podarilo vybrať od ľudí 20 miliárd korún. Investovať do niektorej z nich sa už rozhodla pätina obyvateľov. Hoci posledný rok nepriniesol žiadne nové krachy, odborníci zdôrazňujú, že život nebankových subjektov je obmedzený a obdobie pokoja nemusí trvať dlho.
Asociácia správcovských spoločností, ktorá nebankové inštitúcie monitoruje, sa domnieva, že dôvodom ich doterajšieho úspechu je zlá finančná situácia ľudí, neskúsenosť a neznalosť problematiky investovania a finančného trhu a nízke úroky v bankách. Pre porovnanie – ročná úroková sadzba v bankách v súčasnosti len zriedka prekročí sedem percent. Pre nebankové inštitúcie nie je problém ponúkať úroky štvornásobne vyššie. Napríklad AGW 10-tisícový vklad zhodnotí (čistý úrok) za rok o 28 percent. Ešte o jedno percento viac ponúka BMG Invest. Tým, že svoju bezkonkurenčnú ponuku masívnym marketingom neustále zdôrazňujú, presvedčili už stovky tisíc dôverčivých ľudí.
Neodvratný koniec?
Podľa údajov Asociácie správcovských spoločností investujú nebankové inštitúcie nazbierané vklady do záložní, lízingu, stávkových kancelárií, ale aj do médií a do klasického poisťovníctva. Výnimkou nie sú ani investície do cenných papierov alebo na komoditných burzách, či prevádzkovanie záložní. „Ide o pomerne rizikové aktivity, pri ktorých je problém dlhodobo dosahovať zhodnotenie 50 % ročne, hoci pri niektorých z nich je to možné. Keď si však predstavíme značnú konkurenciu v oblastiach záložníctva, stávkových kancelárií a lízingu, je nereálne, aby tieto aktivity prinášali spomenuté zhodnotenie,“ povedal o názore asociácie jej predseda predstavenstva Boris Procík.
Kým chcú získavať ďalšie a ďalšie vklady, musia „živiť“ spoločnosť, čo vyžaduje peniaze porovnateľné s nákladmi na prevádzku banky. Niektoré z nebankových inštitúcií totiž majú pobočkovú sieť ako stredná banka, navyše potrebujú ľudí oslovovať drahým marketingom. „Nákladná reklamná kampaň stojí nebankové subjekty odhadom takmer 350 miliónov ročne, čo je o 20 miliónov viac, ako dávajú na reklamu všetky banky na Slovensku,“ dodáva asociácia.
Zázračné hospodárenie
Na to, aby prežívali, teda dokázali splácať vklady s vysokými úrokmi, potrebujú stále nové peniaze. Táto vlastnosť je typická pre pyramídové hry. Asociácia odhaduje, že na udržanie sa nad vodou potrebujú ročný prírastok vkladov v rozmedzí 30 až 40 percent. Čím dlhšie bude trvať nekontrolovaný rast vkladov, tým bude percento potrebného prírastku vyššie.
Napriek predstave vysokej ziskovosti odvetvia, ktoré sľubuje 30-percentné ročné výnosy, sú nebankové subjekty hlboko stratové. Podľa údajov asociácie bola strata BMG Invest vlani 2,3 miliardy korún, Horizontu 990 miliónov. Asociácia podáva vysvetlenie: „Aj napriek týmto stratám sú nebankové subjekty naďalej činné na trhu a ich reklamy v médiách neubúda. Príčinou tohto paradoxu je spomínaný pyramídový princíp, keď väčšina vyzbieraných prostriedkov sú použité na nalákanie ďalších klientov a na reálne investovanie nezostane zo zhromaždených prostriedkov takmer nič, to znamená, že niet čo zhodnocovať.“
Zachráni vklady ručenie?
Drukos Výnos v reklamnej kampani hovorí o „rizikovom stupni nula“. Jeho ručenie sa však obmedzuje na cestovné šeky, zmluvy o budúcej darovacej zmluve či záložným právom na svoje akcie. AGW zase istotou nazýva zmenky, BMG Invest dokonca ručí celým obchodným majetkom materskej spoločnosti Horizont Slovakia. „Tieto záruky nebankových subjektov sú nedostatočné. Pretože nebankové subjekty nezverejňujú o svojom podnikaní žiadne informácie, investori sa nedozvedia, či sa ich prostriedky stále nachádzajú v majetku nebankového subjektu. Aj keď budú investori mať zmenku, či záložné právo na akcie, ak niet žiadneho majetku v nebankovom subjekte, potom niet z čoho uspokojiť pohľadávky investorov,“ polemizuje asociácia.
Čo na to štát?
Štátne inštitúcie sa už niekoľkokrát pokúsili skomplikovať nebankovým inštitúciám život. Ministerstvo financií aj Národná banka Slovenska prostredníctvom médií niekoľkokrát upozornila verejnosť na riziko, ktoré podstupujú pri takomto investovaní.
Bez očakávanej reakcie zostali aj legislatívne snahy v zákone o kolektívnom investovaní či zákone o bankách.
Najnovšou iniciatívou, ktorú začiatkom novembra schválil parlament, je nový zákon o cenných papieroch. „Štát sa vybral cestou podriadenia činnosti nebankových subjektov pod zákonnú úpravu. Je to správny smer, treba len dúfať, že novoprijatá legislatíva bude dôkladná a postupným zavádzaním kontroly nad nebankovými subjektami sa ich prípadny negatívny dosah na občanov minimalizuje,“ uzatvára asociácia.
